Čo to vlastne je, alebo Niečo o pojmoch a dojmoch. 

Po minulej malej odbočke do sfér policajných zložiek sa dnes vrátime k meritu veci, čiže k ozrejmeniu obsahu niektorých pojmov. Povestná „väčšia polovica“ laickej, ale i odbornej verejnosti si pri započutí slova inžiniering v súvislosti so stavebníctvom predstavuje stavebných inžinierov hrbiacich sa nad rysovacími doskami, čo zorientovanejší si predstavujú inžinierky spôsobne sediace za veľkoplošnými monitormi, ako navrhujú jeden dom za druhým.  My ostatní (tá „menšia štvrtina“) ale vieme, že takému sa u nás hovorí projektová činnosť (PČ), lebo ju vykonávajú poväčšinou špeciálne cvičení, testovaní a atestovaní projektanti, ktorí nemusia byť nevyhnutne inžinieri, ba poťažmo ani architekti.

Inžinierska činnosť (IČ), milí moji, je veru niečo oveľa náročnejšie, alebo prinajmenšom komplikovanejšie, alebo aspoň nám, ktorí ju aktívne „prevádzame“, sa takou javí. Je to totiž celý komplex viac, či menej odborných činností, nevyhnutných pre kvalitné zabezpečenie prípravy a realizácie výstavby, ktoré za investora lacno, rýchlo a sem-tam aj vysoko odborne vykonávame. Keďže niekto by sa z uvedeného mohol mylne domnievať, že inžiniersku činnosť musia nevyhnutne vykonávať inžinieri, dodáme, že ide o mylný dojem a nie je tomu tak. My nikoho nediskriminujeme a nestresujeme všelijakými skúškami a autorizáciami, kľudne medzi sebou strpíme aj doktorov, magisterky, ale aj bežný prostý ľud, ba dokonca si do toho necháme kafrať aj od projektantov.

Je to jedna z nežne revolučných vymožeností pravej demokracie, na ktorú sme právom hrdí a pyšne sa ňou chválime pred celým svetom, lebo nebolo vždy tak. Predstavte si, že niektoré pomazané hlavy v čase hlbokého, ale už rozvinutého „socíka“ dospeli k presvedčeniu, že IČ je spoločensky mimoriadne významná činnosť, pri ktorej je treba rázne zabrániť nekalým praktikám a pretrvávaniu, či nebodaj vzniku (!) kadejakých pokútnych inžinierskych útvarov a oddelení, bezuzdne požadujúcich ďalšie a ďalšie šesťstotrojky (pozri I. diel seriálu). A tak v r. 1976 nielen novelou Stavebného zákona, ale i špeciálnou Vyhláškou č. 89/1976 Zb. prišiel na psa mráz a na IČ bolo už potrebné oprávnenie. Takže toto už máme, chvalabohu, dávno za sebou, v našej branži všetko rieši trh, kde sa skôr, či prípadne občas aj neskôr presadí a ukáže jednoznačne len a len kvalita.

Aby naše pojednanie nebolo také jednoduché musíme ďalej prezradiť, že IČ sa najmä v staršej odbornej literatúre ešte delí na vlastnú investorskú inžiniersku činnosť (IIČ) a takzvanú technickú pomoc (TP). Deliaca čiara medzi nimi je veľmi veľmi krehká, preto len tak laicky a jednoducho: pri technickej pomoci sa investorovi v niečom odborne pomáha, pri IIČ sa to za neho, či v jeho mene priamo vykonáva.

Podstatné je, že sme sa konečne prepracovali k tomu, čo sú to za tajuplné výkony a úkony, veď u nás sa traduje, že predsa na to, aby bežný občan vybudoval malý domčúrik tak do 400 m2 obytnej plochy, či trojgaráž pre svojho hamera, kajena a malé poršátko, nepotrebuje nejaký inžiniering! Nuž, ako nás život presviedča, de facto ani nie, ale módne trendy sú už dnes inde a predsa nebudeme zotrvávať sto rokov za opicami. Osvietený investor (odborne a podľa zákona nazývaný stavebník – mimochodom, tento pojem je najmä bulvárnou tlačou  často mylne stotožňovaný s pojmom stavbár) už nebude vyhadzovať dlhoročnou poctivou prácou nahonobený kapitál len tak do vzduchu a dá si rád poradiť a pomôcť napríklad pri správnom a efektívnom definovaní svojich zámerov, zabezpečení rôznych prieskumov a rozborov, spracovaní koncepcie výstavby, jej prerokovaní  na príslušných inštanciách, príprave všemožných posudkov, atď. To samozrejme platí pri väčšom rozsahu výstavby, napr. keď sa rozhodneme už konečne niečo urobiť s tou reštituovanou rafinériou, či privatizovaným kaštieľom.

Ale aj pri stavbe menšieho rozsahu sa nám zíde niekto, kto nám ušetrí nielen money, ale aj nervy a najmä čas a to tým, že napr. po technickej stránke pripraví dobrú zmluvu s projektantom, skontroluje, či je v dodanom projekte všetko, na čo máme za svoje peniaze nárok, podstatne skráti čas tzv. „vybavovačiek“ (čiže správne napíše všetky žiadosti o vyjadrenia rozličných úradov, ktoré potrebujeme pre stavebný úrad, každú žiadosť opatrí aj správnym kvantom úradníkmi a zákonom nekompromisne vyžadovaných príloh, sleduje priebeh vybavovania každej jednej z nich, okamžite odborne zasahuje, ak sa objavia komplikácie,  nezabudne, že niektoré rozhodnutia treba aj správoplatniť, upozorní stavebníka na uložené povinnosti z nich vyplývajúce atď.) a dodá nám priamo na stôl ešte teplé územné rozhodnutie, či stavebné povolenie, niekto, kto pomôže pri výbere správneho zhotoviteľa, či subdodávateľov, pripraví zmluvné podmienky tak, aby mal investor páky na zabezpečenie svojich práv a nárokov počas výstavby i po nej, preverí rozpočty a ceny, zabezpečí všetky merania, alebo ich kontrolu, zorganizuje odovzdanie staveniska zhotoviteľom a zmanažuje plynulý priebeh výstavby, počas nej vykoná technický, či stavebný dozor, bude mať v merku  bezpečnosť práce, preverí, či všetko, čo si dodávateľ fakturuje je aj skutočne zabudované a má náležitú kvalitu, dozrie na potrebné skúšky, dotlačí firmy k odstráneniu závad, zápisnične popreberá všetky práce i celé dielo, vrátane zhromaždenia ďalšej kopy papierov, nevyhnutne potrebných pre úspešnú a rýchlu kolaudáciu, poobháňa geodetov, katastre, ... no proste niekto, kto sa ako usilovná včielka neutíchajúcou odbornou mravčou prácou postará, aby naša nová drevenica bola krásna a kvalitná a aby sme sa do nej sťahovali šťastní, spokojní a oddýchnutí, pretože stavba bola dokončená v neočakávanom predstihu, takže nám ešte nestihli vyrobiť tú vodnú posteľ a za ušetrené peniaze z plánovaného rozpočtu stavby sme si ten čas mohli dovoliť prečkať na dovolenke v Karibiku. 

Copyright: Ladislav Mihálik,

Bratislava, 02/2011