Stavebný zákon č. 50/1976 Zb v znení zmien a noviel predpokladá následok stavebného povolenia v podobe konania, ktorým sa povoľuje užívanie stavby. Legálne užívanie stavby je následok v štandardnom prípade dvoch skutočností :

a.) Jednak formálny predpoklad a tým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Tu teba podčiarknuť, že stavebný zákon sa v § 140 odvoláva na správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb v znení zmien a noviel). Tento zákon pozná vylúčenie odkladného účinku odvolania a v kontexte stavebného zákona je
pri stavebnom povolení možné. Táto informácia má vysokú relevanciu, pokiaľ právnym predpokladom kolaudácie nie je stavebné povolenie, ale rozhodnutie podľa § 88 o dodatočnom povolení stavby. V tomto prípade môže kolaudačné konanie začať aj na základe neprávoplatného, ale
vykonateľného rozhodnutia.

b.) Druhým predpokladom je dokončenie stavby alebo jej časti.

V praktickom živote sa však môže vyskytnúť aj situácia, kedy stavba nie je dokončená, pričom chýbajú len niektoré časti stavby, ktoré nemajú dosah na užívateľnosť budovy ako takej. Stavebný zákon v § 83 pozná riešenie takejto situácie v podobe predčasného užívania stavby .

Z tejto dikcie ustanovenia vyplývajú zákonné znaky inštitútu predčasného užívania.

• Ide o návrhové konanie t.j. konanie sa začne len na návrh účastníka

• V konaní sa sleduje ochrana zdravia a života osôb

• Predpokladom rozhodnutia je, že vykonané stavebné práce zabezpečili nehnuteľnosť natakej úrovni, že nevykonané nemajú vplyv na jej užívateľnosť

• Je časovo obmedzené, pričom návrh na časové obmedzenie dáva navrhovateľ, avšak správny orgán ním nie je viazaný

• Po ukončení všetkých prác a odovzdaní diela [i] má navrhovateľ povinnosť dať návrh na kolaudačné konanie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o prechodné riešenie, pričom správny orgán sa musí vysporiadať s viacerými otázkami. Najmä čo sa týka posúdenia bezpečnosti stavby, užívateľnosti a okruhu účastníkov konania.

Na úvod treba zadefinovať základnú rovnicu postavenia stavebného úradu. Stavebný úrad je orgánom štátnej správy, ktorý v dikcii čl. 2 ods. 2 Ústavy SR musí konať na základe zákona a v jeho medziach. S výnimkou pojmov, ktoré nie sú jasne definované zákonom (správna úvaha), nemôže postupovať nad rámec zákona. Podľa § 126 stavebného zákona v nadväznosti na § 140a o bezpečnosti stavby si stavebný úrad nemôže urobiť sám úsudok. Vychádzajúc z tejto ústavnej zásady, správny orgán musí vyhodnotiť okruh dotknutých orgánov štátnej správy v dikcii § 83 zákona. Ten dáva explicitne požiadavku na ochranu zdravia a života osôb. Ide o zákonnú požiadavku na konanie a to dokázať ochranu verejného záujmu vo veci ochrany života a zdravia. Podľa ustanovení správneho práva hmotného dotknutými orgánmi budú vždy:

b.) podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona NR SR č.125/2006 v znení zmien a noviel je dotknutým orgánom štátnej správy Inšpektorát práce

c.) podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 3 písm. f) zákona NR SR č.355/2007 Z.z v znení zmien a noviel je dotknutým orgánom štátnej správy Regionálny úrad verejného zdravotníctva

Tieto orgány majú povinnosť vyzvať na predloženie záväzného stanoviska. Na základe tohto postupu má byť vyriešený prvý zákonný znak, ktorým je ochrana zdravia a života osôb. Samozrejme, niektoré osobitné stavby môžu poznať aj iné dotknuté orgány (napr. jadrový dozor, právnické osoby pri letectve, pri vodných stavbách). Tieto alternatívy sú však prirodzenejšie pri tzv. skúšobnej prevádzke technologických zariadení .V poradí druhý okruh otázok je okruh týkajúci sa účastníkov konania . Podľa § 14 Správneho poriadku je účastníkom konania: "

• o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať

• alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;

• účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“

V tomto okamihu treba veľmi pozorne skúmať predmet takéhoto konania, teda to, o čom sa vlastne rozhoduje a následne vyhodnotiť, koho práva môžu byť rozhodnutím dotknuté. Ako sme uviedli v prvom diely nášho seriálu, zákon chráni nielen verejný záujem, ale aj súkromný záujem. Tento sa prejavuje v okruhu účastníkov klasického stavebného konania, resp. územného konania. Účastníci môžu podávať námietky, podať odvolanie a pod., čím hája svoj záujem nerušene užívať svoju nehnuteľnosť. Schválením projektu vo forme právoplatného stavebného rozhodnutia stavebný úrad odsúhlasí mimo iného aj súlad stavby so súkromným záujmom, t.j. oprávneným záujmom susedov. Kolaudačné konanie a iné konania, ktorých predmetom je povolenie užívania stavby, už nemajú reálny dosah na užívanie susedných nehnuteľností. Preto zákon v § 78 vymenúva zúžený okruh účastníkov konania a tými sú:

• stavebník
• vlastník stavby, pokiaľ nie je stavebníkom
• vlastník pozemku, pokiaľ nie je stavebníkom

Skutočnosť, že účastník je len navrhovateľ, dáva zadanie aj ohľadne právoplatnosti rozhodnutia. V takomto konaní sa rozhodnutie môže stať právoplatným v momente vzdania sa odvolania jediným účastníkom konania.Osobitná otázka, ktorá sa riešila v konaní, je zákonný znak, že nedokončená stavba nemá podstatný vplyv na jej užívanie.Tento znak nie je definovaný stavebným zákonom a preto v nadväznosti na všeobecné princípy správneho konania správny orgán musí postupovať ako pri správnej úvahe v nadväznosti na § 3 ods. 4, ktorého prvá veta znie: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.“

Správna úvaha býva v zákonoch konštruovaná napr.:

• demonštratívnym usporiadaním hypotézy právnej normy (naliehavý všeobecný záujem)

• alternatívnym usporiadaním dispozície či sankcie právnej normy (napomenutie, pokarhanie alebo pokuta)

• usporiadaním dispozície, či SO bude aplikovať právnu normu (môže, je oprávnený)

• pojmom, ktorého definíciu zákon nepozná .

V tejto situácii však treba upozorniť, že akonáhle sa niektorý z oslovených orgánov vyjadrí, že je dotknutý, musí správny orgán – stavebný úrad rešpektovať zákonnú lehotu na podaniezáväzného stanoviska[ii]. Platí totiž zásada, že zákonná lehota má prednosť pred správnou lehotou. Nevylučuje to praktickú situáciu, že tento dotknutý orgán sa vyjadrí v lehote zákonnej, ale aj v lehote správnej.

Ako podporné dôkazy (podklady na rozhodnutie) môžu slúžiť aj odborné posudky, technické správy a znalecké
posudky (napr. statika).

Vyjadrenia orgánov štátnej správy však majú niekedy schopnosť konzumácie viacerých stanovísk. Napr. pre inšpektorát práce môže byť dôležitý statický posudok a pod. Z pohľadu efektívnosti konania nie je žiadúci prípad, keď je zrejmé, že stanovisko orgánu štátnej správy sa opiera o posudok iného orgánu štátnej správy žiadať extra tento posudok. Záver si totiž robí výlučne dotknutý orgán štátnej správy. Rozhodnutie o predčasnom užívaní na rozdiel od iných rozhodnutí však ma právne následky spočívajúce v nutnosti konania. To znamená nasledovnú časovú os:

a.) Je vydané právoplatné rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby

b.) Súčasne sa dokončujú nedokončené časti stavby

c.) Po skončení všetkých stavebných prác vzniká povinnosť začať kolaudačné konanie v lehote 15 dní .

Autor : JUDr. Martin Píry

Zdroj : www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora

[ii] § 140b ods. 4