Brad Pitt navrhol sériu nábytku...   Keď som to počul, prvá moja reakcia bola úprimný smiech. No, to nám ešte chýbalo – ďalší samozvaný celeb dizajnér. Potom mi kolega ukázal tie nábytky a už som sa nesmial, lebo boli celkom pekné a originálne. To ma donútilo porozmýšľať o našej profesii - o dizajne. Kam smeruje budúcnosť dizajnu a budúcnosť nábytkových dizajnérov na Slovensku?

Bauhaus  bol Mekkou úžitkového ale hlavne nábytkového dizajnu od 20 rokov minulého storočia. Nemeckí a nizozemskí dizajnéri boli ich novodobí proroci – určili smer a cestu možno ešte dlhšiu ako to pôvodne mysleli. Každý svetový dizajnér, ktorý chcel niečo znamenať, tvoril v duchu Bauhausu, alebo ináč hovorené, kopíroval ich štýl. Prvý z toho vyskočili Taliani. Zistili, že z prostého dôvodu v tomto štýle pokračovať nemôžu - krajina totiž nemá drevo. Ale namiesto dreva majú niečo oveľa cennejšie – talent. Brali rozum do hrsti a vytvorili si vlastný štýl, diametrálne odlišný od akademického, všeobecne uznávaného smeru a vytýčili si vlastnú cestu. Nielenže vytvorili vlastný pojem o kráse, ale požívali aj iné materiály ako ich európski kolegovia – plast, kov, cudzokrajné dreviny. Za posledných pár desaťročí sa im podarilo vybudovať niečo, čo sa podarilo len málokomu. Vytvorili si „brand talianskeho dizajnu“- silný imidž dokonalosti v každej sfére tvorby. Bolo jedno, či sa jednalo o keramické obklady, autá, oblečenie, svietidlá alebo nábytok. Nielenže si uvedomili  vlastnú cenu, ale dokázali presvedčiť celý svet, aby to od nich kúpil aj s tou veľmi vysokou pridanou hodnotou, zvanou taliansky dizajn. Urobili ale chybu, lebo okrem dizajnu predali aj technológiu ...Číne.

Bauhaus medzitým nespal na vavrínoch. Kým Talianom prenechali svoje vlastné pieskovisko na hranie, oni vsadili na istotu. Kým Taliani presvedčili obyčajných ľudí, oni samotných tvorcov - architektov a dizajnérov, že funkcionalizmus sa rovná kráse. Minimalistické tvary, veľmi drahé materiály, sofistikované technológie sú alfou a omegou architektúry, interiérov a nábytku. Vskutku geniálne. Vila Tugendhat je ideálnym príkladom tejto myšlienky. Úžasná, krásna, funkcionalistická stavba, ale o tom nikto nehovorí, že za cenu tohto „jednoduchého domčeka“ by sa dalo postaviť celú bytovú štvrť. Každá krajina buduje svoj imidž dlhé desaťročia, možno storočia. Podieľali sa na tom nielen jednotlivé firmy ale aj celá krajina. Taliani dosiahli, že väčšina sveta pozná ich dizajn, a myslia si, že ich výrobky sú najkrajšie. O nemeckých produktoch sa myslí, že sú najkvalitnejšie a najspoľahlivejšie. Čína zas najlacnejšia. Nejde o to, či to je aj v skutočnosti, ale čo si o tom myslia ľudia vo svete.

Ako to celé ovplyvňuje budúcnosť slovenského dizajnu? Takému silnému a dlhodobému budovaniu „štátneho imidžu“ sa veľmi ťažko dá konkurovať. Žiaden zahraničný investor sa neobráti na Slovenského architekta alebo dizajnéra s úctou k jeho schopnostiam. Ak najme predsa niekoho, tak bude konať z finančných alebo logistických dôvodov. Technicky alebo vedecky profesionálneho človeka si bude voliť z vlastnej krajiny. Našťastie žijeme v ére komunikácii, klasické marketingové ťahy už neplatia tak, ako kedysi. Prichádza spodná vlna. Trh z „kamenných obchodov“ sa presúva na virtuálnu platformu. Do e-shopov nemusíme chodievať, prídu priamo k nám do našich domácnosti. Cez internet sa môže objednať nielen tovar, ale aj tie naše dizajnérske, architektonické alebo poradenské služby. Keď služby budú kvalitné a tovar zaujímavý, máme vyhraté.

Slovensko je bohatá krajina nielen na vodu a lesy, ale aj na talenty.  Je tu zopár veľmi kvalitných dizajnérskych škôl, (ktoré síce trpia v posledných rokoch ako aj ostatné vysoké školy) no každý rok produkujú veľa kvalitných absolventov/talentov. Málokto vie, že Slovensko má všetky predpoklady, aby mohlo byť jedenou z najlepších krajín v tvorbe nábytkového dizajnu a výroby nábytku. Nielenže máme drevo, ktoré väčšinou vyvážame, a potom následne kupujeme ako polotovary pre stolársku výrobu. Máme stolárov, ktorí patria profesionálne do svetovej elity, no sú nesmierne nedocenení. Máme výborné dizajnérske školy, ktoré kvôli školskej reforme, budú za chvíľku prepadávať prachom tuctovosti. Viem, že sú podnikatelia, ktorí sa schopili, ktorí vidia aké príležitosti majú pred očami. Vďaka nim na Slovensku je zopár veľmi kvalitných dizajnérskych firiem, ktoré nielen vyrábajú ale aj vyvážajú originálny nábytok do zahraničia. Budujú dobrý imidž Slovenska. Je to síce len zopár lastovičiek, no očakávam, že v najbližších rokoch sa objaví viac firiem, ktoré budú vyrábať a ponúkať krásny, kvalitný originálny slovenský nábytok. Vďaka nim, dúfam zažijem, že slovenskí dizajnéri nemusia byť najskôr známym hollywoodskym hercom aby sa ich nábytok dostal do svetového povedomia.

Ing.Hruskó Krisztián,PhD. (dizajnér)

www.neopolis.eu