Po posezónnom upratovaní záhrady alebo okolia domu či chalupy môžete  využiť biologický materiál na kompostovanie. Zabijete tak hneď dve muchy jednou ranou a záhradka sa vám budúci rok za to ešte poďakuje. Odborník z Hornbachu poradí, ako na to.

Kompost je vynikajúcim prírodným hnojivom, zároveň zlepšuje pôdnu štruktúru a podporuje činnosť užitočných mikroorganizmov. Ľahko ho vyrobíte z opadaného lístia, zlikvidovaných letničiek alebo zeleninového odpadu. Obavy zo zápachu a z príliš komplikovanej starostlivosti o tento záhradkársky poklad pokojne pustite z hlavy. Pri dodržiavaní správnych zásad kompostovania sa vám všetko hravo podarí.

Čo tam patrí a čo nie

V prírode dochádza k neustálemu kolobehu živín – od rastliny cez rozložený organický materiál v kompostéri a späť do rastliny. Na komposte tak všetko začína aj končí, preto nie je jedno, čo sa do neho dostane. „Pre kompost je ideálny organický kuchynský odpad, vaječné škrupiny, zvyšky ovocia a zeleniny, záhradný odpad, suchá tráva, rozdrvený drevený odpad s rozomletým lístím, ale miestami možno pridať aj trochu dreveného popola alebo hnoja hospodárskych či malých zvierat,“ tvrdí David Benda, odborník z oddelenia záhrady v projektových marketoch Hornbach. Rozhodne však do kompostu nesmie prísť sklo, kov, plast, kamene, uhoľný popol, žiadne farebné noviny alebo časopisy, burina či choré rastliny. „Vyvarujte sa aj kôry citrusových plodov a cibule, ale nevhodné pre kompostovanie sú aj zvyšky vareného jedla,“ upozorňuje odborník.

Recept na kompost

Na kompostér by mal dopadať dážď a zo všetkých strán k nemu prúdiť vzduch. Ideálne je polotienisté miesto v závetrí, kde bude kompost v kontakte s pôdou. „Podklad skyprite a posypte trochou piesku. Tak zabránite hromadeniu vody a do kompostu sa dostanú dážďovky. Zároveň si v jeho blízkosti pripravte dostatočne veľkú plochu, ktorá poslúži na odkladanie záhradného odpadu či ďalšieho príslušenstva,“ vysvetľuje David Benda z Hornbachu.

Na výber sú rôzne nádoby na kompostovanie – od otvorených mriežkových cez uzavreté plastové s moderným dizajnom. Vyberať je nutné s prihliadnutím k štýlu záhrady a množstva predpokladaného odpadu. Pre stredne veľké až veľké záhrady sa hodí ľahko zmontovateľný, otvorený stavebnicový kompostér z dreva. Bočné vetracie otvory zaisťujú cirkuláciu vzduchu a vlhkosti. Kompostéry zo stabilného plastu sú odolné proti poveternostným vplyvom a vďaka tmavej farbe a dostatočnému množstvu vzduchových prieduchov vytvoria ideálne podmienky pre kompostovanie.

Kompost by nemal byť príliš mokrý ani suchý. Nadbytok vody vedie k hnilobe a nepríjemnému zápachu. Vhodný záhradný odpad, rozdrvený pomocou drvičky, možno hneď umiestniť do kompostéru. Nadmernému zatekaniu vody do kompostu zabráni napríklad ochranná strecha. „Do vlhkého kompostu pridávajte predovšetkým lístie, slamu a suchú zeminu. Vyhnite sa naopak ovociu a zelenine, ktoré púšťajú vodu. Celý proces dostatočne aktivuje urýchľovač kompostovania,“ radí odborník z Hornbachu.

Po troch až piatich mesiacoch kompostovania získate v kvalitnom kompostéri surový kompost. Je o niečo hrubší než zrelý kompost, obsahuje mnoho organizmov a v menšom množstve aj trochu humusu. Surový kompost sa výborne hodí na mulčovanie pôdy v okolí drevín. Na rozdiel od zrelého kompostu sa voľne nanáša na hornú vrstvu pôdy a prepracuje sa. Zrelý kompost vzniká približne po jednom až dvoch rokoch.

Ako na zrelý kompost

Na rozdiel od surového kompostu je zrelý kompost jemne zrnitý. Má síce nižšiu hnojivovú hodnotu ako surový kompost, je však bohatý na auxíny, ktoré rastliny chránia pred škodcami aj chorobami a podporujú ich rast. Je vhodný ako pestovateľský substrát. Na dosiahnutie kvalitného zrelého kompostového materiálu je potrebné postupne zbierať záhradný odpad a sústrediť ho na vyhradené miesto. „Neskôr ho naraz navrstvite do otvoreného kompostéra. Tým docielite požadovanú výšku a nutné teploty v kompostéri. Začnite približne s dvadsaťcentimetrovou vetracou vrstvou z odrezkov stromov a kríkov. Striedajte najviac desať centimetrov vysoké vrstvy. Jednotlivé vrstvy by mali byť z vlhkého, suchého, jemného a hrubého materiálu,“ hovorí odborník z oddelenia záhrady.

Dôležité je zabezpečiť rovnomernú vlhkosť, pretože proces tlenia nie je bez vody možný. Na dosiahnutie požadovanej teploty by mal byť minimálny objem kompostu jeden kubický meter. „Hrubé zvyšky môžete pri odoberaní kompostu oddeliť pomocou oddeľovacieho sita a znovu ich dať kompostovať. Dozrievanie kompostu urýchlite, keď ho raz až dvakrát ročne prehádžete vidlami,“ dodáva David Benda z Hornbachu. Pridanie hotového kompostu do pôdy podporí aktivitu pôdnych organizmov. Nie je však vhodné zarývať cenný kompost rýľom. Namiesto toho je oveľa lepšie použiť kultivátor alebo rycie vidly.

Viac informácií sa dozviete na stránke www.hornbach.sk.

Pridajte sa k nám na Facebooku - https://www.facebook.com/HornbachSK/