Portál pre projektantov, architektov a všetkých stavebníkov
Územný plán, jeho postavenie, časová platnosť a obsolentnosť
Územné plánovanie je komplexným systémom, zaoberajúcim sa priestorovým usporiadaním a funkčným využitím územia, teda prevažne stavbou sídiel, dopravnou a technickou infraštruktúrou, ale takisto zachovávaním prírodných zložiek životného prostredia, ekologickej rovnováhy a kultúrnych a historických pamiatok. Cieľom územného plánovania je prostredníctvom vecnej a časovej koordinácie činností ovplyvňujúcich územný rozvoj krajiny vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Medzi hlavné úlohy územného plánovania patrí: určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,určovanie potrebných asanačných, rekonštrukčných alebo rekultivačných zásahov do územia a určovanie spôsobu jeho ďalšieho využívania, navrhovanie územno-technických a organizačných opatrení nevyhnutných na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.
POSTAVENIE
V územnoplánovacej dokumentácií môžeme badať prísnu hierarchiu, nakoľko ju tvoria
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Koncepciu územného rozvoja Slovenska schvaľuje vláda nariadením, kým územný plán regiónu schvaľuje samosprávny kraj všeobecne záväzným nariadením a územný plán obce a zóny je schvaľovaný obcou rovnako všeobecne záväzným nariadením. Zákon upravuje postavenie jednotlivých dokumentácií, kladúc na vrchol záväznosti koncepciu územného rozvoja Slovenska, ktorý je určujúci pre ostatné časti územnoplánovacej dokumentácie (i keď zákon vyslovene ustanovuje len, že „Územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska“). Zákon rozlišuje záväznú a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
ČASOVÁ PLATNOSŤ A OBSOLENTNOSŤ
Územnoplánovacia činnosť je kontinuálna činnosť. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, je podľa § 30 ods. 1 zákona povinný sústavne sledovať, či sa zmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Taktiež § 30 ods. 4 stavebného zákona zakotvuje povinnosť obce pravidelne, avšak najmenej raz za štyri roky preskúmavať územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán. V praxi by nemalo dochádzať k situáciám, že územný plán nie je použiteľný, pretože svojím riešením nezodpovedá existujúcim podmienkam v území, ak si teda obec ako orgán územného plánovania riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona. Tento stav však nezodpovedá skutočnosti, kedy je územný plán obsolentný.
Orgán územného plánovania, ktorý je povinný obstarávať územnoplánovacie dokumenty, má povinnosť udržiavať ich aktuálny stav a ukončiť ich platnosť možno len jej súčasným nahradením novou územnoplánovacou dokumentáciou. Ukončenie platnosti územnoplánovacej dokumentácie bez jej nahradenia novou by zároveň odporovalo princípu právnej istoty. V praxi tento postup však často vedie k tomu, že sa platný je považovaná taká územnoplánovacia dokumentácia, ktorej stav už nie je aktuálny.
V ustanoveniach stavebného zákona preto nie je zakotvená možnosť ukončenia platnosti územného plánu bez jeho súčasného nahradenia územným plánom novým. Skutočnosť, že riešenie obsiahnuté v ÚPD po určitej dobe od jej schválenia nezodpovedá aktuálnym podmienkam v území a potrebám jeho rozvoja, je zo stavebného zákona dôvodom pre urýchlené obstaranie zmeny alebo doplnku územného plánu alebo nového územného plánu.
Autor :Ivan Šebesta
POSTAVENIE
V územnoplánovacej dokumentácií môžeme badať prísnu hierarchiu, nakoľko ju tvoria
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Koncepciu územného rozvoja Slovenska schvaľuje vláda nariadením, kým územný plán regiónu schvaľuje samosprávny kraj všeobecne záväzným nariadením a územný plán obce a zóny je schvaľovaný obcou rovnako všeobecne záväzným nariadením. Zákon upravuje postavenie jednotlivých dokumentácií, kladúc na vrchol záväznosti koncepciu územného rozvoja Slovenska, ktorý je určujúci pre ostatné časti územnoplánovacej dokumentácie (i keď zákon vyslovene ustanovuje len, že „Územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska“). Zákon rozlišuje záväznú a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
ČASOVÁ PLATNOSŤ A OBSOLENTNOSŤ
Územnoplánovacia činnosť je kontinuálna činnosť. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, je podľa § 30 ods. 1 zákona povinný sústavne sledovať, či sa zmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Taktiež § 30 ods. 4 stavebného zákona zakotvuje povinnosť obce pravidelne, avšak najmenej raz za štyri roky preskúmavať územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán. V praxi by nemalo dochádzať k situáciám, že územný plán nie je použiteľný, pretože svojím riešením nezodpovedá existujúcim podmienkam v území, ak si teda obec ako orgán územného plánovania riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona. Tento stav však nezodpovedá skutočnosti, kedy je územný plán obsolentný.
Orgán územného plánovania, ktorý je povinný obstarávať územnoplánovacie dokumenty, má povinnosť udržiavať ich aktuálny stav a ukončiť ich platnosť možno len jej súčasným nahradením novou územnoplánovacou dokumentáciou. Ukončenie platnosti územnoplánovacej dokumentácie bez jej nahradenia novou by zároveň odporovalo princípu právnej istoty. V praxi tento postup však často vedie k tomu, že sa platný je považovaná taká územnoplánovacia dokumentácia, ktorej stav už nie je aktuálny.
V ustanoveniach stavebného zákona preto nie je zakotvená možnosť ukončenia platnosti územného plánu bez jeho súčasného nahradenia územným plánom novým. Skutočnosť, že riešenie obsiahnuté v ÚPD po určitej dobe od jej schválenia nezodpovedá aktuálnym podmienkam v území a potrebám jeho rozvoja, je zo stavebného zákona dôvodom pre urýchlené obstaranie zmeny alebo doplnku územného plánu alebo nového územného plánu.
Autor :Ivan Šebesta
Zdroj : www.pravnarevue.sk
Publikované so súhlasom autora
Komentár
Sponzorovaný odkaz
Videá
Sponzorovaný odkaz
Vypracujeme svetlotechnický posudok.
Udalosti
Top 10
Sponzorský odkaz:
svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.
Komentáre môžu pridávať iba registrovaný členovia.
Pripojte sa k sieti Stavebnictvo.sk - Pre tých čo pomáhajú, alebo chcú lepšie bývať.