V zdravom dome, zdraví bývajúci.

Dnešná kultúra života vytvorila nový typ človeka - človek v budove. Nikdy v minulosti sa človek v budovách tak veľa nezdržiaval. Až cca 80 - 90% času trávime v budovách. Rozdiel dĺžky stráveného času v budovách medzi ľuďmi je daný vekom človeka, jeho povolaním, záľubami, priateľmi a pod.

Vplyvu budov na ľudské zdravie sa nevenuje takmer žiadna pozornosť.

Najmenej solventné skupiny obyvateľstva bývajú zväčša v toxických a rádioaktívnych betónových budovách. Aj preto tak málo z nich dokáže preskočiť svoj tieň a zabezpečiť si zdravšie bývanie.

Stredne solventné vrstvy sa snažia odmeniť sa zdravším bývaním ale inštinktívne cítia, že najlepšie sa im vodí a cítia sa byť najzdravší a najodpočinutejší vtedy, keď v nich trávia málo času a viac sa zdržujú vo víkendových budovách, alebo na viacdňových dovolenkách, alebo na viacdňových služobných cestách. Cestovné kancelárie vznikli práve pre nich a napĺňajú ich potreby aspoň na chvíľu vypadnúť z budovy v práci a z budovy, ktorej hovoria domov.

Najsolventnejšie skupiny by si logicky chceli dopriať aj najzdravšie budovy. Lenže dnešné komerčné stavebníctvo orientované na kvantitu a na akože kvalitu zameranú na menej solventné skupiny obyvateľstva, pre nich neponúka žiadne riešenie.

Zoberme si takýto príklad. Do stavebnín príde chlapík a vedomí si svojej solventnosti si želá kúpiť si taký materiál na stavbu svojho domu, ktorý je pre bežne neúspešného, cenovo ale hlavne kvalitou nedostupný. Predávajúcemu v stavebninách sa po vypočutí jeho požiadavky objaví pred očami nápis - POZOR !!!! - komplikovaný alebo arogantný zákazník - poslať ku konkurencii - nezdržiavať sa s ním, aj tak nemáme žiadny taký stavebný materiál, ktorý on hľadá, alebo žeby ? ..... sme mu nahovorili, že drahšie sádrové omietky sú kvalitnejšie (čo je samozrejme komerčné klamstvo), alebo ho presvedčíme na hrubšiu tehlu a ešte k tomu veľmi hrubé "paropriepustné" kontaktné zateplenie, alebo nech si dvojnásobne zväčší budovu alebo, alebo ......lenže ani veľmi veľa kvantity neznamená aspoň malé množstvo kvality.

Zdravotne prospešné stavebné materiály si v klasických stavebninách nekúpite. Popri hľadaní kvalitných stavebných materiálov nájdete niekoľko nadšencov, ktorí nie sú ani bohatí, ani obdivovaní, ani uznávaní. Rozumejú síce kvalite a zdravotnej prospešnosti stavebných materiálov, ale sú to podivíni v tieni stavebných žralokov.

Počúvame a čítame čo hovoria, ale nerozumieme im. Hovoria o zdravých stavebných materiáloch a ich vplyve na zdravie človeka, ale koho to zaujíma, keď byť dnes chorý je považované za normálne. Pár desaťročí naspäť sa na chorého človeka väčšina pozerala s dešpektom. Ako bežal čas, menil sa dešpekt na súcit a dnes je to normálne. Prečo? Je to len preto, že nerozumieme "podivínom"?

Viete o tom, že v tých najzdravších budovách postavených pre bývanie takmer nikto nebýva? Je ich stále menej a menej. Reštaurátori sú síce skutoční profesionáli medzi stavbármi, ale nie profesionáli v úspešnom odolávaní modernému stavebnému vandalizmu. Komerčnosť je stále viac úspešnejšia. Je elegantne oblečená v šatách „pokroku“ a ten, ako je známe, nie je možné zastaviť.

Kde teda býva veľká väčšina obyvateľstva? V budovách postavených z materiálov, ktoré sú len nepodarenou napodobeninou vhodných stavebných materiálov. 

Radosť z nízkej ceny trvá podstatne kratšie ako skvelý pocit z kvality. Dnešné prechemizované komerčné náhrady kvalitných zdravých prírodných materiálov Vám môžu zabezpečiť krátkodobú radosť z nového bývania. Skvelý pocit zo zdravého bývania si žiaľ nemôže dopriať každý. Väčšina si môže dopriať najlacnejšiu dovolenku, najlacnejšie auto, najlacnejšie stavebné materiály, najlacnejší guláš. Guláš ponúkaný v piatej cenovej skupine je len málo podobný gulášu uvarenému v kvalitnej kuchyni. Cenou aj pôžitkom. Lenže pre väčšinu, ak ide o peniaze, sú zdravie a pôžitok zo zdravého bývania, až na druhom alebo treťom mieste dôležitosti. Pre menšinu, dostatočne solventnú, aby si mohla dopriať zdravé bývanie, je tu sústavný prúd falošných informácii komerčného stavebného pokroku.

Pokračovanie na budúce.

Lovas

Zobrazenia: 1123

Komentár


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Jún 6, 2011 na 9:20

Som trošku v rozpakoch. Žijem s rodinkou v činžiaku a som ani netušil že je to nezdravé. :)

Som zvedavý, kam tento článok uberie smer.

Nie som stavbár, ale ak moje všeobecné informácia o architektonických a stavebných materiálov sú možno ešte veľmi naivné a laické. Si myslím že tehla sa vyrába z hliny (100% prírodný materiál), sklo z piesku, oceľ zo železa, strecha z gumy (ahoj Milan :)) gres z kameňa, do konca aj betón je zmes štrku, piesku a cementu a vody. Viem že cement je kukučie vajíčko medzi nimi, ale aj ten sa vyrába z vápenca. Toto všetko sa mi zdá ako 100% prírodné materiály. (To je ale tiež pravda že aj to som myslel že chlieb sa robí z múky - kým mi jeden expert vytmavil, že som ďaleko od pravdy).

Síce stavbár nie som ale zato drevársky inžinier áno. A keď si myslia že najekologickejšia budova na svete je drevostavba, tak na margo - drevený prach ktorý je súčasť každej takej stavby je brutálne alergénotvorný a výbušný materiál (ale 100% prírodný :)).

Izolačné materiály a stavebná chémia určite obsahuje aj plasty a rôzne iné spojivá (ale to aj synové Lego obsahuje) Alex by bol veľmi frustrovaný keby jeho Legá by som vymenil na drevené koníky kvôli toxicite.

© 2024  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby