Stavebné sporenie predstavuje významný zdroj financovania rozvoja a údržby bytového fondu v Slovenskej republike. Podporuje účelové sporenie obyvateľstva, pričom podstatná väčšina investícií smeruje do bývania a zároveň predstavuje významný zdroj bytového úverovania pre obyvateľov Slovenska. Investície zo stavebného sporenia podnecujú k rastu zamestnanosti a produkcie v rámci bytového sektoru, rozvoj sídiel, zamestnanosť, spotrebné výdavky v iných ekonomických odvetviach, ako aj dotácie a príjmy do štátneho rozpočtu.

Akumulácia finančných prostriedkov prostredníctvom stavebného sporenia ovplyvňuje štruktúru výdavkov obyvateľstva. Občania vynaložia viac prostriedkov na stavebné práce, ktoré sa realizujú z veľkej časti na báze domácich materiálov pričom sa využívajú domáce pracovné sily. Menej peňazí potom zostane na niektoré komodity, ako sú luxusné tovary, dovážané zo zahraničia, prípadne na zahraničné dovolenky, ktoré sú síce zdrojom vytvárania pracovných miest mimo územia SR, ale pre Slovensko znamenajú znižovanie zamestnanosti a faktor zvyšovania deficitu zahraničného obchodu. Taktiež menej peňazí sa vynaloží na alkohol a cigarety, spotrebnú daň, ktorú síce niektorí ekonómovia vítajú ako zdroj štátneho rozpočtu, pričom ale zabúdajú zohľadniť vplyv týchto výdavkov na práceneschopnosť, zdravotné náklady a pokles produktivity. V tomto zmysle investície do bytového sektora pôsobia protiinflačne.

Výdavky na strane štátu

Štát podporuje stavebné sporenie prostredníctvom štátnej prémie. Štátna prémia predstavuje percentuálny podiel z ročného nasporeného vkladu stavebného sporiteľa a výpočet tohto percenta je ustanovený v zákone o stavebnom sporení, pričom Ministerstvo financií SR každoročne opatrením oznamuje výšku štátnej prémie na nasledujúci kalendárny rok. Maximálna výška štátnej prémie na jedného stavebného sporiteľa je ustanovená zákonom. Štátna prémia sa môže poskytovať len stavebnému sporiteľovi – fyzickej osobe a stavebnému sporiteľovi – spoločenstvu vlastníkov bytov. Priemerná ročná výška celkovej štátnej podpory poskytnutej na účely stavebného sporenia za roky 2008 až 2011 predstavuje 41 mil. eur pri priemernom ročnom počte 963 tisíc sporiteľov (zdroj: stavebné sporiteľne / Ministerstvo financií SR) (viac v tab. 1).

Vplyv multiplikačného efektu

Stavebníctvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva ovplyvňuje produkciu takmer vo všetkých ostatných odvetviach národného hospodárstva. Má výrazný vplyv na zamestnanosť nielen v primárnom (stavebnom) odvetví ale i na zamestnanosť v celom hospodárstve. Intenzitu tohto vplyvu meriame prostredníctvom multiplikačného efektu. Tento efekt nám určuje aké investície alebo pracovné miesta vyvolávajú aktivity v primárnom sektore, napr. v stavebníctve a v ostatných odvetviach národného hospodárstva.
Koeficient multiplikačného efektu rôznych stavebných činností sa vo svete pohybuje od 1,8 po 3,5, pričom pri bytovej výstavbe je spravidla vyšší. Napr. v rokoch 1977 – 1993, sa multiplikačný efekt bytovej výstavby v Poľskej republike pohyboval v rozmedzí 2,4 – 2,7, tzn. že prírastok zamestnanosti v odvetví stavebníctva viedol k vytvoreniu 1,4 – 1,7 násobku prírastku zamestnanosti v iných odvetviach národného hospodárstva [1]. V Českej republike v roku 2000 tento koeficient dosahoval hodnotu 2,6, ale IS EMERGING markets (Asociácie PPP 2010) uvádza, že multiplikátor zamestnanosti v stavebníctve bežne dosahuje hodnoty 3,2 – 3,5. V našich prepočtoch sme vychádzali z konzervatívneho odhadu tohto koeficientu vychádzajúc z podobnosti susediacich ekonomík a zo skutočnosti, že v rozvinutejších krajinách s rozsiahlejšou deľbou práce a drahším vybavením domácností je spravidla multiplikačný efekt vyšší.
Prínosy stavebného sporenia pre zamestnanosť

V roku 2010 zo všetkých troch stavebných sporiteľní smerovali do bývania investície v celkovej výške 392,6 mil. eur. Výška investícií smerujúcich do bývania z troch stavebných sporiteľní v tom roku predstavovala 64 % podiel všetkých finančných prostriedkov poskytnutých sporiteľňami. Tieto investície boli použité na jednotlivé účely nasledovne:

• rekonštrukcia – 255 mil. eur,
• kúpa – 112 mil. eur,
• nová výstavba – 26 mil. eur.

Keďže celková produkcia stavebníctva – pododvetvia (podtriedy) „Budovy a výstavba bytov“ predstavovala v roku 2010, 1 302 mil. eur (pozri komoditnoodvetvové tabuľky ŠÚ SR), a produktivita práce predstavovala 26 856 eur na jedného pracovníka, zabezpečila sa tak zamestnanosť 50 000 pracovníkov. Na investíciách do bývania sa podieľalo stavebné sporenie objemom prostriedkov vo výške 392,6 mil. eur, čím prakticky financovalo 14 760 pracovných miest v pododvetví „Budovy a výstavba bytov“. Ak prenásobíme takto vzniknutý počet pracovných miest multiplikačným efektom (m = 2,6) dostaneme 38 370 pracovných miest v celom národnom hospodárstve. Tieto pracovné miesta teda zahŕňajú 14 760 pracovníkov v pododvetví Stavebníctva„Budovy a výstavba budov“ a 23 610 pracovných miest v ostatných odvetviach národného hospodárstva (vrátane ostatných podtried – pododvetví stavebníctva). Takýto vplyv na tvorbu pracovných miest v Národnom hospodárstve je rozhodne nezanedbateľný.

Prínosy stavebného sporenia pre verejné financie
Medzi najdôležitejšie prínosy stavebného sporenia pre verejné financie patria:

• príjem do štátneho rozpočtu z DPH,
• príjem do štátneho rozpočtu z dane zo mzdy,
• odvody zo mzdy do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Ak vychádzame zo skutočnosti, že v roku 2010 investície zo stavebného sporenia predstavovali 392,6 mil. eur a sadzba DPH 19 %, potom celková výška odvedenej dane z pridanej hodnoty predstavovala 74,6 mil. eur. Ďalším dôležitým prínosom pre hospodárstvo sú odvody zo mzdy pracovníka v stavebníctve. Odvody môžeme rozdeliť do dvoch skupín: odvody do zdravotných poisťovní a odvody do sociálnych poisťovní. V roku 2010 generovali investície zo stavebného sporenia 14 700 pracovných príležitostí v sektore výstavby bytových budov. Odhadli sme, že 2 900 pracovných miest vzniklo vo veľkých podnikoch, 2 400 miest v malých podnikoch a cca 9 400 miest predstavovali živnostníci (ŠÚ SR). Poznanie tejto štruktúry je dôležité, lebo priemerná výška daní a odvodov zo mzdy je rôzna v rámci uvedeného členenia podnikov. Na základe výpočtov sme dospeli k výsledku, že celková výška daní a odvodov zo mzdy zamestnancov malých a veľkých podnikov a zo mzdy živnostníkov v odvetví stavebníctva v pododvetví „Budovy a výstavba budov“ v roku 2010 predstavovala 38,1 mil. eur. Po zohľadnení multiplikačného efektu, ktorý generuje v hospodárstve približne 23 600 pracovných príležitostí, pri priemernej mzde 769 eur v hospodárstve v roku 2010, daňové príjmy po zdanení zamestnancov predstavovali 8,9 mil. eur a odvody 105,9 mil. eur. Spolu príjmy z daní a odvodov pracovníkov v celom hospodárstve predstavovali 114,8 mil. eur. Celkový prínos investícií zo stavebného sporenia pre národné hospodárstvo v podobe daňových a odvodových príjmov v roku 2010 teda predstavoval 227,5 mil. eur.

Úspory verejných výdavkov v dôsledku vyššej zamestnanosti
Nezamestnaní občania nielenže neodvádzajú dane, ale aj generujú výdavky štátneho rozpočtu vo forme odvodov a príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie. Rast nezamestnanosti teda vytvára veľmi silný tlak na verejné financie. V roku 2010, štát vynaložil na jedného nezamestnaného poberajúceho podporu počas 6 mesiacov:

• priemernú podporu vo výške 1 544,16 eur (priemerná mesačná dávka v nezamestnanosti v roku 2010 totiž predstavovala 257,36 eur),

• zdravotné poistenie (4 %) vo výške 184,56 eur (vypočítané z priemernej hrubej mzdy 769 eur v hospodárstve SR v roku 2010).

V roku 2010 výdavky štátu na 1 nezamestnaného počas 6 mesiacov predstavovali cca 1 730 eur. Ak by nezamestnaný počas doby poberania podpory (6 mesiacov) pracoval, do štátnej pokladnice by odviedol v priemere 809 eur ročne. Uvedená suma sa skladá z Odvodov pre Sociálnu poisťovňu vo výške 432 eur a z dane zo mzdy vo výške 377 eur. Celkové výdavky štátu na 1 nezamestnaného teda v roku 2010 predstavovali približne 2 540 eur. Pri našich úvahách sme však nezohľadnili ďalšie možné výdavky štátu v roku 2010, na aktívnu politiku zamestnanosti, ktoré sa ťažko kvantifikujú (príspevok na podnikanie, na dochádzku do zamestnania, za presťahovanie sa za prácou, rekvalifikáciu a pod.). Ak by Stavebné sporenie nebolo zdrojom významných investícií do bývania v roku 2010, potom by štát v dôsledku rastu nezamestnanosti celkovo prišiel o 97,4 mil. eur v rámci celého národného hospodárstva.

Záver
Podpora stavebného sporenia prostredníctvom štátnej prémie má významný vplyv pre rozvoj bytového sektoru a pre slovenské hospodárstvo ako celok. Vynaložené prostriedky štátu do tohto sporenia majú návratný charakter a vo forme multiplikačného efektu ovplyvňujú rozvoj aj ďalších odvetví. Celkovú efektivitu jednotky štátnej prémie (1 euro) môžeme na základe vyššie uvedených výstupov vyjadriť prostredníctvom jej podielu k celkovým prínosom investícií zo stavebného sporenia pre národné hospodárstvo SR. Celkové prínosy predstavujú súčet príjmov z daní a odvodov fyzických a právnických osôb a úspor verejných zdrojov na podporu nezamestnanosti a odvodoch do poisťovní, pri modelovom scenári nevytvárania pracovných miest prostredníctvom investícií zo stavebného sporenia. Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že každé 1 euro štátnej prémie smerujúce do stavebného sporenia generovalo v roku 2010 takmer 8-násobne vyšší finančný efekt v národnom hospodárstve (viac v tab. 2). Stavebné sporenie je tiež podporným nástrojom financovania bývania pre chudobnejšie regióny SR, nakoľko obyvatelia týchto regiónov neraz nespĺňajú podmienky pre poskytnutie iných úverov určených na bývanie. Je teda podporným prostriedkom pre zmiernenie regionálnych disparít. Investície do zatepľovania zas ovplyvňujú úspory energie, ktoré sú veľmi dôležité v čase, keď ceny energií rýchlo rastú.

Zdroj : Vydavateľstvo Eurostav

Autori :
prof. Ing. Koloman Ivanička, PhD.,
Ing. Július Golej, PhD.,
Ing. Miroslav Pánik,
Ústav manažmentu STU Bratislava
Recenzent:
prof. Ing. Jozef Gašparík, PhD.,
SvF STU Bratislava
Foto: archív redakcie Eurostav

Literatúra:
[1]Korecki, W., Rydzik, W., Kalkowski, L. 1994. Zwiazki budownictwa mieszkaniowego z gospodarka narodowa. Instytut gospodarki mieszkaniowej. Varšava, s. 29. ISBN 83-86451-56-4
[2]V roce 2010 propad nekončí Asociacie PPP, 20. 10. 2010 (podľa ISI EMERGING markets)