aby vám pomohlo stavať domy podľa súčasných kritérií energeticky nenáročné a len s nevyhnutným minimom radónu v interiérovom ovzduší. Prečítal som si zopár príspevkov a vidím 20 rokov starú rétoriku. Opýtal som sa na stavebnej fakulte, čomu pripisujú to, že v moderných domoch, postavených po roku 2000 nachádzame veľmi vysoké aktivity radónu v obytných interiéroch. Odpoveď pokrčenie ramien, veď chlapci o radónu vedia všetko. Pýtal som sa stavebníka, no viete nopové fólie sme nedávali. Pýtal som sa projektanta, odpoveď: „ a čo už som tam mal dať, keď asfaltová izolácia s hliníkovou vložkou nestač?

Čítal som si blog o rekonštrukciách starých domov zo 70-tych rokov minulého storočia systémom Velux, o radónu ani zmienka. Sú tu stovky tisíc užívaných domov o 100 rokov starších a poznám jeden, kde pri rekonštrukcii domu z roku okolo 1880 stlačili radón na 60 Bq/m3 bez mimoriadnych nákladov a druhý z oných 70-tych rokov, kde aktivita radónu siaha k tisícke. 

Toto sú problémy dnešného stavebníctva, o ktorých sa nehovorí, lebo zodpovedné ministerstvo problematiku radónu odložilo o ďalších päť rokov. Predtým 25 rokov vytvárali politiku nevymožiteľnosti. Najskôr nebol zákon o radiačnej ochrane, potom bol zákon len pre stavebné firmy, a teraz je zákon postavený tak , že ochrana stavieb sa musí robiť len za vymenovaných podmienok: keď sa stavia na kšeft, alebo na prenájom. Taký stav je spoločensky neúnosný. Chýba „kultúra radiačnej ochrany”. Radiačnú ochranu ľudí pred rakovinou pľúc z radónu v obydliach a v práci robia stavbári. Preto sme tu, aby sme vám pomohli tu vašu kultúru radiačne ochrany rozvíjať.