Zelený dekel je fenomén. Označuje problém, ktorý možno všetci poznáme , ale ťažko ho dokážeme pomenovať.

Poviem Vám skutočný, a pre mňa veľmi poučný príbeh. Možno mnohí z Vás sa v ňom trošku spoznajú.

Nie je to môj príbeh. Počul som to v jednom klube, kde majitelia firiem porozprávali svoje zážitky s klientmi.  Rozhodol som sa, že o toto „ story“ sa podelím s Vami.

Spomínaný pán je vodár, ktorý na jednej záhradke pripravil vodnú šachtu, zo všetkým čo k tomu patrí: bola vybetónovaná, gumová- medená- plastová- všelijaká- hydroizolácia, najlepšie vodovodné batérie podľa najposlednejšieho výskumu NASA atď... Keď sú medzi vami čitateľmi vodári,  tak určite vedia, čo všetko do takej šachty patrí. Čiže šachta bola skvelá, už sa len do nej nasťahovať... S veľkou pýchou a hrdosťou ukázal výsledok svojej práce klientovi, čakajúc patričnú pochvalu a finančnú odmenu. A dotyčný zákazník len ohŕňal nosom:  napojenie vody bolo príliš nízko – vodár opravil, izolácia nebola podľa jeho predstavy – vodár opravil, batériu by chcel inú – vodár vymenil. Výhovorky donekonečna. Až po dlhej dobe klient „spomenul“ že v podstate všetko by bolo OK aj predtým, len farba poklopu bola hnedá a on si vždy vo svojich snoch predstavil ideálnu vodná šachtu, tak tá šachta mala vždy zelený dekel. Na šľak trafenie. Poklop sa vymenil na zelený a klient bol extrémne spokojný.

     Je to banalita, alebo možno si myslíte, že je to čisté sekírovanie. Verte tomu, nie je. Síce mám technické vzdelanie. Profesia dizajnéra vyžaduje väčšinou logické rozmýšľanie často alternatívne alebo nelineárne riešenie problémov, ale pracujeme s emóciami. Keď predstavujem klientovi hotový projekt, alebo odovzdávam finálny interiér, logika a rozum ide bokom, pocity sa dostanú k slovu:

    Stačí zmeniť odtieň stien (banalita) ale zrazu z neodovzdávateľného projektu sa stane najlepší projekt pod slnkom. (viď: Juraj Karlík – farebnosť v interiéri) Jedna vymenená lampa (banalita) a zrazu z  minimalistického interiéru sa stane pohodlný domov.Vymeniť záves na inú farbu (banalita) a nudná obývačka sa mení na „cool“ retro. (alebo naopak)

     Príkladov je ešte mnoho. Nemusíte byť ani architektom ani dizajnérom, môžete mať hocijakú profesiu. Stačí keď pracujete s ľuďmi a môj/náš príbeh  by ste určite dokázali doplniť vlastnými skúsenosťami. (budem veľmi rád). Zbagatelizovať dôležitosť „zeleného dekla“ je obrovská chyba. Často naši noví kolegovia nechápu,  prečo ich sekírujem takými drobnosťami ako: záclonu potiahni na vizualizácii až po zem, nakresli podlahovú lištu, zväčši koberec o 20%, vyhoď tú vázu so stola a daj namiesto nej ikebanu...  Sú to nepodstatné veci pre dizajnéra, ktorý vytvoril super nábytok a krásny priestor. Ale možno kvôli takým nedefinovateľným drobnostiam dajú prerábať klienti komplet interiér (niekedy aj 2-3krát).

       Dnes som predstavil projekt interiéru, kde náš zákazník (docela fajn chlapík) bol výsledkom  celkom spokojný. V podstate sa mu všetko páčilo: „ale na tej obývačke je niečo, čo nedokáže opísať alebo definovať, niečo mu tam chýba/vadí“ – zelený dekel – klasický príklad. Takže zostáva nám to vystopovať...

       Možno veľa z Vás sa po prečítaní buchne po hlave a povie „veď koľko času som sa venoval prerábkam, alebo vypracovaní cenových ponúk zbytočne, kde všetko bolo nádejné a už len chýbal ten posledný „ťah na bránu“. Projekt sa nezrealizoval, alebo bol neodovzdateľný a do dnešného dňa nechápem prečo. Kde bola chyba?“.

Než sa pustíte do kompletnej rekonštrukcie projektu, hľadajte najskôr tie „bugy“, tie zdanlivo maličké technické alebo emocionálne nedostatky – alias: zelený dekel. Možno Vám to ušetrí množstvo prebytočne vynaloženej energie a času.

Ing. Hruskó Krisztián, PhD. (Chris)

Dizajnér, president spoločnosti Neopolis

www.neopolis.eu

Obrázok:

Dizajn (interiér nie kontajnér:): Ing.Vierka Dorčáková, vizu Ing.Miroslav Kušnír