Je nesporné, že slovenská spoločnosť urobila v transformačnom období z konca 20. a začiatku 21. storočia výrazné a rozsiahle zmeny v ekonomickej, sociálnej, civilizačnej i spoločensko-kultúrnej oblasti, ktoré sa, pochopiteľne, museli prejaviť i zmenami v rôznych oblastiach života spoločnosti a v rôznych segmentoch jej sociálno-priestorovej situácie. Avšak práve bývanie je oblasťou, kde sa tento komplex zmien synergicky prejavuje, či už pozitívne alebo negatívne, veľmi výrazne.

 Oblasť bývanie prešla v transformačnom a post-transformačnom období výraznými zmenami a to v kvantitatívnej oblasti, ale aj kvalitatívnej, vo fyzických a priestorových štruktúrach či v lokalizácii funkcie bývania. Vývojové zmeny v oblasti bývania sú dôležité, lebo táto oblasť má priame či nepriame dopady na množstvo iných sfér života jednotlivca, rodiny i spoločnosti, ovplyvňuje životné stratégie (osobné, rodinné) a premieta sa do prirodzeného i do migračného pohybu (správania) obyvateľstva atď. Na niektoré z týchto problémových oblastí sa chceme koncentrovať v tomto príspevku, s dôrazom na zmeny v široko chápanom bývaní v urbánnom a rurálnom prostredí, pretože v každom z týchto sídelných typov sa situácia v bývaní prejavuje špecificky a aj vývojové zmeny sú odlišné. Dôraz bude položený na sociálne a sociálno-priestorové aspekty a dopady zmien v bývaní.

1) BÝVANIE V KONTEXTOCH SPOLOČENSKÝCH ZMIEN

Vývojové nerovnováhy  v bývaní na Slovensku  sú početné, zložité a viacdimenzionálne. Niektoré z nich sú dlhodobejšie a podstata ich problémovosti bola založená v predchádzajúcom období, niektoré sú produktom transformačného obdobia, resp. toto obdobie ich skomplikovalo či prehĺbilo ich problémovosť, najmä pokiaľ  ide o ich sociálne dopady.  Prognózy či očakávania, ktoré v oblasti  bývania boli v počiatku 90. rokov pomerne optimistické a neskôr síce  stále  korigované,  sa zďaleka nepodarilo naplniť. V posttransformačnom období po roku 2000 sa situácia v niektorých oblastiach mení, i keď kvalitatívne, priestorovo a sociálne v iných kontextoch ako tomu bolo v počiatkoch transformácie (Gajdoš, P., 1998). Dramatickou zmenou prechádzali aj základné podmienky pre  saturáciu potrieb bývania – teda  samotná bytová výstavba. Východiskový stav začiatku 90. rokov bol obdobím výraznej redukcie bytovej výstavby, nefunkčného trhu s bytmi a prehlbovania bytového  problému hlavne v mestách. Ten bol navyše spojený  aj s úbytkom  bytov, a to najmä z dôvodu transformácie funkcie  bytov pre  iné, najmä komerčné využitie. Do vývoja bytovej situácie zasiahli aj uskutočnené reštitúcie bytového  fondu. V rokoch  1991 až 1995 bol na Slovensku čistý prírastok iba asi 20 tisíc bytov. Situácia  sa v druhej  polovici 90. rokov výraznejšie nezmenila a napríklad v roku 1997 bolo dokončených iba 7 172 bytov. Aktivity v bytovej oblasti  sa v tomto období orientujú  podstatne výraznejšie na obnovu a modernizáciu existujúceho, najmä staršieho bytového fondu ako na novú výstavbu. Chýbal výraznejší  záujem  investorov  i dostatok finančných prostriedkov. Bol síce  zriadený Štátny fond podpory bývania, tento však nedisponoval primeranými finančnými  zdrojmi, ktoré  by mohli uspokojiť stále  rastúci  počet žiadateľov. Ostatné formy podpory bývania (stavebné sporenie...) mali viac-menej  iba  doplnkový  charakter. Reálne  možnosti obyvateľov dostať sa k vhodnému bytu komplikoval  aj rast finančnej  náročnosti  nielen  získania nového bytu, ale i prevádzky bývania. Výrazne sa zvyšovali ceny za bývanie,  zvyšovali sa ceny nájomného i ceny služieb spojených s bývaním (energie, voda, teplo...). Bytová  kríza spojená s nedostatkom bytov na jednej  strane výrazne zvýšila ceny bytov, čím sa znižovala ich dostupnosť  pre  väčšinu  záujemcov o byty, najmä mladých  ľudí, ale taktiež  iniciovala  novú bytovú  výstavbu a záujem  developerov o ňu. Ovplyvnila aj intenzifikáciu nových sídelných procesov,  z  nich najmä suburbanizácia začala  výraznejšie ovplyvňovať oblasť bývania (sociálne aj priestorovo).

To sa prejavilo  vo vývoji bytovej výstavby po roku 2000, kedy  intenzita  výstavby bytov výrazne rástla.  Táto intenzifikácia súvisela hlavne s pôsobením developerskych firiem orientovaných na bytovú výstavbu, čiastočne aj s aktivitami obecných samospráv a ich záujmom prostredníctvom výstavby bytových domov stabilizovať  resp.  pritiahnuť obyvateľov (najmä mladšie vekové  kategórie a mladé  rodiny) do obce.  V roku 2001 bolo na Slovensku  dokončených 10 321 bytov, v roku 2004 to bolo 12 592 bytov, a v roku 2009 bolo dokončených už 18 834 bytov a začala  sa výstavba  20 325 bytov. Medzi dokončenými  bytmi vysoké zastúpenie majú rodinné domy (47,9 %), z nich prevažnú časť predstavujú rodinné domy postavené v suburbánnych sídlach vo vidieckom zázemí  miest (najmä v okresoch Senec (až 11,32 % zo SR), Dunajská  Streda,  Nitra, Trnava, Žilina, Malacky). Celkove až 1/3 postavených bytov v roku 2009 sa nachádza v Bratislavskom kraji, zatiaľ čo na celom  východnom Slovensku  to bolo iba 13,5 % z celkového počtu odovzdaných bytov v SR.

V poslednom období registrujeme aj nárast počtu  novopostavených bytov v bytových domoch,  a taktiež  aj nárast počtu  postavených obecných nájomných bytov, ktoré  sú podporované návratnými  a nenávratnými formami podpory zo štátneho rozpočtu.  V roku 2009 bolo v bytových domoch  postavených 7 455 bytov (oproti roku 2008 nárast o 1 430 bytov). Rastúci podiel  výstavby bytov v bytových domoch  poukazuje  na zvyšujúci sa záujem  investorov investovať do takejto  formy výstavby a taktiež  na rastúci záujem  obyvateľstva o kúpu takýchto  bytov. Pozitívny trend  výstavby bytov vo vlastníctve miest a obcí (v roku 2008 sa začalo  s výstavbou 2 719 bytov v obecnom vlastníctve) ovplyvnil hlavne vytvorený systém  štátnej podpory na obstaranie nájomných  bytov, prípravu územia  a technickej vybavenosti súvisiacej s výstavbou bytov, čo zachovalo  záujem  obcí o výstavbu nájomných  bytov.

Dôsledky spoločenských zmien v bývaní

Výrazné kvalitatívne  zmeny v bývaní na Slovensku  však boli iniciované a sprevádzané zmenami  v hodnotách, spôsobe života a preferenciách obyvateľov v oblasti  bývania. Prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov  medzi sociálnymi  skupinami obyvateľov sa zviditeľňovalo  práve  cez bývanie  veľmi výrazne. Postupne sa menia  tiež nároky na kvalitu bývania, kde  sa čoraz  výraznejšie  prejavujú  aj symbolické a iné kultúrne významy. Pod kvalitným bývaním sa čoraz  viac rozumie  napríklad atraktivita  sociálneho a kvalita ekologického prostredia. Postupne sa zvyšujú nároky na vybavenosť  sídla, preferované  sú obce s materskou školou, základnou školou, s obchodmi, územia  s nižšou mierou  nezamestnanosti, bez sociálne problémových skupín  a iné. Rastie význam dobrej adresy bydliska spojenej s novým rodinným  domom v atraktívnom sídle  mimo mesta.  Predstava vlastného domu začína  byť postupne obohacovaná o kvalitu objektu, začínajú  sa zvyšovať nároky na architektonické riešenie domu, na stavebno technické zhotovenie atď. Tieto atribúty prostredia sa vzťahujú hlavne na obce či lokality v zázemí miest, kde  sa usídľujú suburbánni rezidenti.

V súčasnosti už možno zaznamenať ďalší posun  vo vývoji preferencií bývania, najmä u vyšších sociálnych vrstiev. Satelitné mestečká sú bohatými  obyvateľmi postupne opúšťané a títo smerujú  napr. do kvalitných pôvodných vilových štvrtí miest či rodinných sídel  v atraktívnych lokalitách mesta  resp.  do uzavretých lokalít novej bytovej výstavby. Mať nový dom je dnes pre  vyššie stredné triedy stále častejšie menej  dôležité, než miesto, kde  je postavený. Naopak nižšie stredné vrstvy intenzívnejšie participujú na suburbanizácii a odchode z miest na vidiek.

Sociálne bývanie

Jedným z prejavov  prehlbujúcej sa sociálnej diferenciácie spoločnosti bolo výraznejšie prejavenie sa problému sociálneho bývania, ktoré  sa stalo novým fenoménom v oblasti  bývania a to nielen  v mestách. Bývanie sociálne odkázaných ľudí predstavuje problém, ktorého  riešenie zostalo najmä v kompetencii obcí. Napriek tomu, že výrazne rastúci počet ľudí a rodín odkázaných na sociálne bývanie  a bezdomovcov posúval  tento problém z okraja  do centra pozornosti,  nedosiahli sa v tejto oblasti podstatnejšie výsledky. Prirodzený základ  pre  sociálne bývanie  predstavuje obecný nájomný bytový fond. Mestá a obce v rámci  transformácie bytovej politiky prevzali  úlohu poskytovateľov verejného nájomného bývania. Význam nájomného bývania (teda  neprivatizova ného obecného bytového  fondu), je najmä v službe predovšetkým sociálnym skupinám, ktoré  nie sú samostatne schopné si bývanie  zabezpečiť na voľnom trhu s byty. Ale privatizáciou obecného bytového  fondu sa obce zbavujú reálnej možnosti vzniku sociálneho bývania a to napr. aj štartovacích bytov pre  mladé  a začínajúce rodiny. To nielen znižuje atraktívnosť  a spolupatričnosť obyvateľov s obcou, ale razantné znižovanie  stavu sociálneho bývania v obciach môže viesť v budúcnosti ku zvýšeniu bezdomovectva a k sociálnej nestabilite, najmä ak si uvedomíme, že značné množstvo ľudí, žije tesne nad hranicou chudoby a výdavky na bývanie  tvoria významnú časť spotrebného koša.

Špecifiká trhu s bývaním

Na Slovensku  je špecifikom trhu s bývaním nielen  jeho nerozvinutosť, ale najmä jeho väčšia  zotrvačnosť, v dôsledku čoho nerozvinutý  trh s bytmi pôsobí  ako určitá  „brzda” z pohľadu  zmien na trhu práce a zvyšuje nezamestnanosť. Bývanie sa stáva istou bariérou  pre  migračnú mobilitu pre  niektoré  skupiny  ľudí, najmä z málo rozvinutých a periférnych regiónov  s vysokou nezamestnanosťou v dôsledku situácie,  že cena ich nehnuteľnosti je nižšia než hodnota  hypotekárneho úveru, ktorý domácnosť na jej získanie použila, resp.  cena ich nehnuteľnosti je iba nepatrná oproti cene nehnuteľnosti v meste (sídle), kam by sa chceli presťahovať. Na Slovensku  však hrá vlastníctvo domu/bytu významnú úlohu z hľadiska ochoty sťahovať sa za prácou. Najmä vlastníci  rodinných domov sú pomerne výrazne sídelne stabilizovaní v mieste lokalizácie ich domu. K obmedzeniu priestorovej mobility domácností za pracovnými príležitosťami prispieva aj zväčšovanie regionálnych rozdielov vo finančnej  dostupnosti bývania, ktoré  bránia pracovnej mobilite  najmä u ľudí s nižšou kvalifikáciou,  ale i z regiónov s nízkou hodnotou  bytového fondu. Táto situácia pretrváva prakticky počas celého transformačného i posttransformačného obdobia a tento vplyv bývania v tejto oblasti  je potrebné rešpektovať. Napriek tomu sťahovanie sa z bytových dôvodov sa stáva najvýznamnejším motívom vnútorného sťahovania  na Slovensku,  i keď ťažiskovo stále  ide najmä o sťahovanie v rámci  okresu resp.  kraja bydliska.  Ukazuje sa, že i pri tlaku ekonomického systému  na väčšiu  priestorovú pohyblivosť sa obyvatelia Slovenska sťahovať veľmi nechcú. Sídelná  stabilita (usadenosť) a lipnutie  na známom prostredí je výrazný mentálny rys slovenskej populácie. Ukazuje sa, že pre  Slovákov je dom symbolicky a hodnotovo  známkou  životného úspechu a sociálneho statusu,  a že v období pracovnej a životnej neistoty  ľudia dávajú prednosť priestorovej stabilite a istote aspoň  v bývaní. Výrazne sa tu však prejavuje aj špecifický charakter osídlenia Slovenska,  ktoré  umožňuje dochádzanie do práce a za vybavenosťou aj do vzdialenejších miest, ako aj preferencia pracovnej migrácie do ekonomických centier či do zahraničia na väčšie časové obdobie, bez zmeny trvalého bydliska.

Zmeny preferencií v bývaní rast záujmu o bývanie na dedine

Podstatné spoločenské zmeny po roku 1989 sa zásadnejšie prejavili  aj v priestorovej lokalizácii  bývania a v ďalšom  vývoji prímestskej zóny väčších miest. Išlo najmä o zastavenie štátnej výstavby nájomného bývania v mestách, liberalizáciu trhu s nehnuteľnosťami, reštitúcie starších nájomných domov do rúk pôvodných vlastníkov atď. Liberalizácia trhu vyvolala rast cien  pôdy na území väčších miest, čo viedlo k tomu, že sa stavia oveľa viac nových bytov za hranicami miest, v obciach v bližších  i vzdialenejších prímestských zónach,  kde  je pôda  (pozemky)  lacnejšia. Po roku 1990 sa mení aj sociálna situácia  obyvateľov, čo sa prejavuje v prehĺbení  sociálnej diferenciácie, ale aj zmenami  v hodnotách a potrebách ľudí spojených s bývaním, kde  sa začína  prejavovať  rastúci záujem  o bývanie v rodinnom  dome  a na dedine.

U solventnejších kategórií obyvateľov miest sa objavuje  tendencia odsťahovať sa z panelových sídlisk  a hľadať „vyššiu kvalitu“ bývania najmä v novo zakladaných lokalitách predmestskej a prímestskej rodinnej zástavby. Rodinný dom je totiž u Slovákov ešte i v súčasnosti jednoznačne považovaný  za najlepší  a najdokonalejší spôsob bývania, ktorý je možné dosiahnuť  a je spojený  s predstavami šťastného a spokojného života. V súčasnosti je suburbanizačný proces na Slovensku  výsadou  príjmovo vyšších vrstiev obyvateľstva a prejavuje sa predovšetkým v regiónoch s vyššou kúpnou  silou, teda hlavne v zázemí miest, ktoré  sú ekonomickými centrami na Slovensku. Dopady  naznačených vývojových zmien v spoločnosti a jej sociálnopriestorovej situácii  mali priemet v bývaní i na sídelnej úrovni. Sídelný vývoj v transformačnom období celkovo charakterizujú zmeny v mestských a vidieckych sídlach, v ich ľudských potenciáloch, v ich hospodárskej základni,  vo vnútorných  štruktúrach, vo vzájomných vzťahoch mesta  a dediny, v nových podmienkach rozvoja na vidieku  atď. Napriek tomu si oba sídelné typy zachovávajú isté špecifiká a odlišnosti.  Vývoj v sledovanom období viedol k prehlbovaniu rozdielov medzi  urbánnym a rurálnym  prostredím vo väčšine oblastí, najmä pokiaľ ide o kvality ľudských potenciálov (demografická, spoločensko-kultúrna, hospodárska, ekonomická oblasť) a ich životné podmienky. Poukážeme aspoň  na niektoré špecifiká zmien v bývaní v týchto typoch sídiel.

2) ZMENY V BÝVANÍ V MESTE A URBÁNNOM PROSTREDÍ

Na Slovensku  podobne ako v ostatných postsocialistických krajinách vývojové zmeny miest, mestského osídlenia i urbánneho prostredia sú výrazné, a sú hlavne dôsledkom vplyvov (faktorov) meniacich kvalitatívnu podstatu spoločnosti, spojenú s prechodom na trhovú ekonomiku a so zmenou politického systému.  Prejavujú sa tu, pochopiteľne, i osobitosti zodpovedajúce špecifikám Slovenska,  jeho osídlenia i veľkosti miest, ale aj špecifické podmienky zapájania miest a mestských oblastí  do nadregionálnych a globálnych štruktúr. Podobne ako v iných postsocialistických krajinách strednej Európy sú aj mestá na Slovensku  vystavené dvojitej transformácii. Ide nielen  o návrat k prirodzeným trendom vývoja osídlenia, ktoré  začali ešte začiatkom 20. storočia a boli narušené v období socialistickej industriálnej urbanizácie a tiež o zmeny, keď sa aj slovenské mestá (najmä väčšie) menia  v dôsledku ich zapájania sa do štruktúr EÚ a tiež v dôsledku všeobecných trendov  globalizácie (Hampl a kol. 1996).

Zmeny v mestách a v urbánnom prostredí prebiehajú dynamickejšie ako na vidieku, a aj prejavy a dopady týchto zmien sú zjavnejšie, ale i sociálne a priestorovo výraznejšie. Mestá  prechádzajú významnými zmenami  v sociálnych štruktúrach, ale aj v sociálno-priestorových a fyzicko-priestorových štruktúrach. Mestá  na Slovensku  začínajú  od polovice  90. rokoch  strácať  obyvateľov v dôsledku rýchleho  starnutia ich populácie, ale i sťahovania na vidiek. Trend  opúšťania miest súvisí aj s meniacimi sa hodnotovými orientáciami ľudí vo vzťahu k bývaniu i sídelnými  preferenciami, ale aj s obnovením súkromného vlastníctva,  čo začalo  veľmi rýchlo vytvárať záujem  po nových „vlastných“ domoch/bytoch a to už od polovice 90. rokov viedlo k intenzifikácii výstavby nových suburbánnych rodinných domov na predmestiach resp.  v zázemí miest. Výrazne vzrástol záujem  o bývanie v sídlach a územiach s dobrým  životným prostredím, s prostredím vykazujúcim isté sociálne a bezpečnostné kvality, v menších lokalitách,  z ktorých je však dobrá dostupnosť pracovných, vybavenostných i kultúrno-vzdelávacích mestských centier.

 Zmeny fyzicko-priestorových  štruktúr miest

Výraznejšie  sa v mestách začínajú  prejavovať  vnútrosídelné diferenciačné procesy sociálneho a sociálno-priestorového či funkčného charakteru. Zaznamenávame sociálno-priestorové tlaky segregačného charakteru, ako aj nové prehodnocovanie funkčnosti jednotlivých mestských priestorov, v mnohých prípadoch pod tlakom zvýšenej  komercionalizácie. Týka sa to hlavne funkcie  bývania.Výraznou zmenou prechádzajú najmä vnútromestské fyzicko-priestorové štruktúry  miest ako dôsledok vytvorenia základných charakteristík trhového  prostredia (privatizácia, reštitúcie) a vplyvov globalizačných procesov. Niektoré z transformačných reforiem tým, že v krátkom  čase sa tu podstatne zmenili vlastnícke štruktúry  značnej časti  nehnuteľností (reštitúcie), a iné vytvorili podmienky, ktoré  vyvolali zmeny vo využívaní mestského priestoru. Dôsledkom je, že terciérne funkcie  čoraz  výraznejšie vytláčajú menej  výnosné  aktivity, čo vedie  k zmenám vo funkčnom  využití najmä centier miest, k výraznému  úbytku bytového  fondu, ale aj vybavenosti,  k postupnému oslabovaniu obytnej funkcie  a poklesu obyvateľstva  týchto častí miest.

Doterajší  vývoj fyzických štruktúr miest charakterizuje najmä renovácia vnútorných  častí  miest (centier) a expanzia centrálnych obchodných území. Výrazne do toho zasahuje najmä liberalizácia cien  bývania a pôdy. Bol obnovený  trh s pozemkami, nehnuteľnosťami a bytmi a pridelená tržná hodnota každému miestu  a nehnuteľnosti v meste v závislosti od ich špecifických kvalít (kvalita parcely, kvalita polohy) vyjadrená napr. cenou  pozemkov či nájmov. Situáciu na Slovensku  stále  ovplyvňuje i čiastočne regulovaný trh s byty, v dôsledku čoho najmä v centrách  miest žijú obyvatelia v bytoch s regulovaným nájomným, ktorí by neboli  schopní platiť tržné nájomné.

Vytvorili sa však už ekonomické podmienky na realizáciu výrazných záujmov mielen  nových inštitúcií vznikajúceho trhového  prostredia (ako sú banky, úrady, nákupné centrá), ale aj zámožnejšej časti  populácie, aby si mohla dopriať  kvalitné bývanie  v atraktívnom prostredí. Odrazom  tohto dopytu v urbánnom prostredí je na jednej  strane renovácia vnútorných  častí  miest, kultivácia  BF na sídliskách, na druhej strane akcelerácia suburbanizácie, teda  odchodu z mesta  za bývaním do prímestského a vidieckeho prostredia. Výraznejšie  sa začala  prejavovať  aj sociálna polarizácia, zväčšovanie rozdielov medzi jednotlivými vrstvami mestskej spoločnosti a ich priestorové prejavy, kam možno zaradiť aj vznik areálov  s nadštandardným  bývaním, ale aj mestských častí, kde  sa začínajú  koncentrovať sociálne slabí.

Mestá na Slovensku – selektívny odchod i návraty

V prostredí väčších slovenských miest významne  narastajú kvalitatívne  rozdiely  medzi jednotlivými lokalitami mesta  ale i jeho zázemia.  Na jednej  strane to sú rozvíjajúce  sa mestské periférie, zažívajúce boom v podobe rezidenčnej a komerčnej suburbanizácie, či rozvoja nových výrobných  areálov. Od druhej  polovice  90. rokov hlavne v zázemí Bratislavy a po roku 2000 aj v zázemí ostatných miest dochádza k dynamickému nástupu suburbanizácie (sťahovanie  sa ľudí z mesta  na vidiek), ktorá je hlavným procesom meniacim prímestskú oblasť a zázemie miest a zahŕňa  hlavne bývanie, ale i výrobné  či obslužné aktivity, ale významne  zasahuje aj do sídelnej štruktúry  a krajiny, a odzrkadľujú sa v ňom aj nové spoločenské podmienky a vývojové trendy v oblasti  životných štýlov či kvality života. Táto tendencia bola v našich podmienkach podporená rastom  reálnych príjmov, ale významne aj zlepšením dostupnosti hypoték,  čo umožnilo jednorazovú investíciu do bývania s následným postupným splácaním. Funkcia  bývania sa vďaka využívaniu osobného automobilu  mohla presunúť do vzdialenejšieho okolia miest. Budovanie ciest  (najmä diaľnic)  umožnilo prístup veľkého množstva  relatívne lacnej  pôdy v zázemí  miest pre  novú výstavbu, čo pre  značnú  časť domácností umožnilo realizovať svoj sen  o bývaní vo vlastnom rodinnom  dome  na vidieku. Z miest do suburbánnych lokalít na Slovensku  odchádzajú hlavne mladší  ľudia a mladšie rodiny ako aj ľudia s vyšším sociálnoekonomickým statusom.

Na druhej  strane sú centrá miest, ktoré  sú fyzicky a funkčne oživované procesmi komercializácie, ako aj špecifické štvrte  vnútorného mesta,  revitalizované procesom gentrifikácie. Ide o proces,  pri ktorom dochádza k rehabilitácii obytného prostredia niektorých štvrtí v centrálnych častiach veľkých miest a k postupnému vytláčaniu  a nahradzovaniu pôvodného obyvateľstva príjmovo silnejšími  vrstvami novo prichádzajúcich. Ide väčšinou  o mladých, a bezdetných ľudí plne orientovaných na samých  seba, a hlavne na svoj kariérny život, ktorých  láka ľahká dostupnosť centra a blízkosť diania  v meste.  Týka sa to iba malého  počtu  miest na Slovensku  a aj malého  počtu  mestských lokalít. V poslednom období sú však isté náznaky, že postupne dochádza k ďalšej  zmene.  Čoraz širšia  ponuka  kvalitného  bývania v atraktívnych lokalitách mesta  začína  späť priťahovať aj ľudí s vyššími príjmami. Samotný proces striedania suburbanizácie a reurbanizácie je podriadený istej cykličnosti,  a týmto cyklom budú  zrejme  prechádzať iba niektoré mestá na Slovensku  (najmä Bratislava, kde  to bude rýchlejšie). Významnú úlohu tu zohrajú napr. náklady  na bývanie pre  začínajúce rodiny, príjmy ľudí, ale aj stratégie developerov, ktorí počítajú s tým, že existuje kategória ľudí, ktorí nemajú  záujem bývať mimo mesta.  Zdá sa, že veľká vlna suburbanizácie sa u nás začína  najmä v zázemiach väčších miest zmierňovať  a začína  sa presadzovať vplyv reurbanizácie. V súčasnosti sú však mestá úplne  vystavení dôsledkom suburbanizácie.

 3) ZMENY V BÝVANÍ NA VIDIEKU

Transformácia vidieka  na Slovensku  prebiehala špecificky a bola sýtená  aj inými faktormi ako tomu bolo v meste.  Bolo to spôsobené špecifickými vývojovými potenciálmi vidieka  ako aj charakteristikami jeho sociálnych potenciálov a úrovňou rozvoja sídelných podmienok, najmä v infraštruktúrnej oblasti. Hlavné problémy dedinských sídiel, to je široké spektrum problémových oblastí (demografických, sociálnych, hospodárskych, civilizačných,  informačných, kultúrnych  atď.), ktoré  v synergic kom vyjadrení  predstavujú zložité rozvojové dispozície vidieckych sídiel  na Slovensku.  Vidiecke sídla na Slovensku  sú značne diferencované a rozdiely  medzi nimi sa ďalej prehlbujú.

 Selektívny rozvoj vidieka

Vidiek na Slovensku  charakterizuje hlavne prehlbovanie diferenciácie, nielen oproti mestu, ale aj vnútorne  ide o značne diferencovaný sídelný  typ, kde  na jednej  strane existujú  obce,  kde  sa za pomoci  rôznych fondov už podarilo občanom a miestnym  samosprávam dosiahnuť  určité zlepšenia v civilizačnom rozvoji a v kultivácii sídelných a životných podmienok. Na druhej  strane sa odlišujú hlavne menšie vidiecke obce a obce vzdialenejšie od mestských  centier, kde napriek istému  zlepšovaniu civilizačnej úrovne ich sídelných podmienok, pretrváva ich nedosta točná  atraktivita  pre  bývanie, na čom sa podieľa napríklad i nedostatok pracovných príležitostí a súvisiace sociálne a ekonomické problémy. Ich populačná situácia sa naďalej  zhoršuje,  chýba  im kvalitnejší  ľudský kapitál  i finančné prostriedky na výstavbu civilizačnej infraštruktúry  a celkovo  rozvoja obce.  Špecifický sídelný  typ predstavujú suburbánne obce,  ktoré zaznamenávajú značné zlepšenie kvalít ich ľudských potenciá lov, ako aj zlepšenie bývania a celkovo  sídelných a životných podmienok.

Slovenský  vidiek od 90. rokov charakterizuje  hlavne skvalitňovanie sídelných podmienok. Táto kultivácia  vo vidieckych sídlach,  a to najmä pokiaľ ide o technickú, ekologickú a sociálnu infraštruktúru, prispieva k tomu, že tieto sídla vytvárajú, popri  nesporným a neprehliadnuteľným kvalitám svojho sociálneho i ekologického prostredia, vhodné  dispozície i pre  dobré bývanie, rozvoj agroturistiky a poznávacej turistiky, ale i podnikanie. Latentné dispozície vidieka  sa aktivizujú najmä v oblasti  bývania. U niektorých sociálnych a socioprofesných skupín  mestského obyvateľstva rastie záujem  o bývanie  na vidieku. Je to však sídelne selektívny proces a týka sa vidieckych sídiel  a území s dobrým  životným prostredím, s prostredím vykazujúcim isté sociálne a bezpečnostné kvality, v menších lokalitách, z ktorých  je však dobrá dostupnosť pracovných, vybavenostných i kultúrno-vzdelávacích mestských centier. Zlepšovanie podmienok širšie  chápaného bývania na vidieku  umožňujú aj finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov či iných zdrojov. Atakovanie  týchto zdrojov je medzi obcami  veľmi rozšírené a väčšina  obcí sa uchádzala (alebo  sa plánuje uchádzať) o pomoc z týchto fondov, i keď ich úspešnosť zatiaľ nie je vysoká, ale zvyšuje sa. Vidiek sa stáva atraktívnym  aj pre  umiestňovanie vysokých technológií. Vznikajú tam hospodárske zóny, technologické a industriálne parky, logistické centrá atď.

Napriek týmto zmenám charakterizuje väčšinu  vidieckych obcí na Slovensku značný  rozsah sociálnoekonomických problémov a tiež problémov v oblasti  infraštruktúr a bývania. Sociálnoekonomické problémy sa premietajú aj do podôb  stavebných aktivít. Pre vidiecke obce, ktoré sa nachádzajú v hospodársky sa rozvíjajúcich regiónoch, je od polovice  90. rokov typická  vysoká stavebná aktivita. Smeruje  do rekonštrukcií a modernizácií existujúcich fondov a prejavuje sa aj v boome  výstavby nových rezidenčných objektov. Vo väčšej miere sa to prejavuje aj v investovaní do zlepšenia infraštruktúrnej vybavenosti. S rastúcou problémovosťou regiónov a vidieckych sídiel tieto aktivity klesajú, premietajú sa skôr do rekonštrukcie a modernizácie domového  a bytového fondu. V zaostávajúcich a problémových regiónoch sú aj tieto aktivity redukované  (Falťan 2009).

Vidiek prechádza v transformačnom a post-transformačnom období výraznými zmenami,  ktoré  menia  prostredie vidieckych obcí a ich rozvojové možnosti tak pozitívne ako i negatívne. Z našich výskumov vyplýva, že za posledných 10 rokov sa negatívne zmeny týkali predovšetkým prehĺbenia problémov so zamestnanosťou, nedostatku pracovných príležitostí v obci a v dostupnom okolí. Negatívne zmeny boli spojené aj so zhoršením medziľudských vzťahov a nárastom počtu  sociálne problémo vých skupín  obyvateľov, ale aj so zhoršením vekovej štruktúry  obyvateľov, ale i celkove s ich nízkou aktivitou a zapájaním sa do riešenia problémov a do života obce.  Naopak k oblastiam, kde  sa za posledných desať rokov udiali najvýraznejšie  pozitívne zmeny, patria  popri  skvalitňovaní  fungovania  miestnej samosprávy hlavne zmeny v sídelnom prostredí obcí, či už ide o technickú infraštruktúru a celkový vzhľad obce,  kvalitu životného prostredia, možnosti bytovej výstavby či zastúpenie (rozšírenie škály) obchodov.  Teda  oblasti  kultivujúce  široko chápané bývanie.

Napriek zmenám disponujú vidiecke obce prednosťami, ktoré  tvoria širokéspektrum disponibilít, na ktorých  stojí ich atraktivita.  Medzi najvýznamnejšie prednosti vidieckych obcí patrí dobrá dopravná dostupnosť centier okresu z obce,  pomerne vybudovaná technická infraštruktúra, kvalitné  životné prostre die, územné rezervy  pre  bytovú výstavbu, ale aj možnosti vzdelávania v obci, dostupná zdravotná starostlivosť,  rekreačné podmienky, bezpečnosť v obci, príjemné spoločenské prostredie obce atď. (Gajdoš, Moravanská, 2010).

 Suburbanizácia – renesancia prímestskej zóny

Najvýraznejšími zmenami,  popri  centrách miest, prechádza prímestská zóna, ktorú tvoria vidiecke obce v zázemí väčších miest tzv. suburbánne obce,  kde  sa koncentruje intenzívna  bytová výstavba  a ktoré  rastú  aj populačne v dôsledku sťahovania  sa obyvateľov z miest. Ide o obce v zázemí  miest, ktoré  disponovali a disponujú dostatkom stavebných parciel, ktoré  boli a sú k dispozícii.  Obce začali „súťažiť“ o získanie  takejto  výstavby, čo viedlo k rozšíreniu ponuky aj o lacnejšie pozemky a celkovo  to viedlo k rozšíreniu ich dostupnosti. Aktivity v tomto smere vyvíjajú vlastníci  nehnuteľností, ale aj developeri  a samotné samosprávy obcí.

Na iný rozmer  suburbanizácie a jej problémových dopadov upozorňujú  Cílek a Baše (2005) pričom  poukazujú na skutočnosť,  že na mnohých miestach prebehli alebo  prebiehajú ekonomické transakcie spojené s predajom/kúpou poľnohospodárskych pozemkov,  s cieľom premeniť ich na stavebné pozemky  v rozsahu,  ktorý ďaleko  presahuje potreby  výstavby. Na týchto transakciách sa dá zarobiť, preto developerske firmy sa snažia  za každú  cenu  túto lacnú pôdu získať. Často  tak stavebné pozemky vznikajú na úplne  nevhodných lokalitách, napr. pozdĺž frekventovaných ciest,  alebo developeri nasľubujú  obci, že nalákajú  k bývaniu bohatých ľudí, následne sa však ukáže,  že si novousadlíci ponechali svoje trvalé bydlisko  a sídlo firmy v meste.  Obce tak prichádzajú o príjmy pri výbere  daní a ešte musia doplácať na údržbu komunikácií a sietí. Veľkým problémom sa môže stať aj zablokovanie pozemkov vyňatých z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre  výstavbu, ku ktorej však z nejakých dôvodov nedošlo. Tieto pozemky  však zostávajú  naďalej  vo vlastníctve alebo  v zálohe  finančných úradov  a ich spätné vykúpenie je nad finančné možnosti obce.

Aj keď suburbanizácia nie je u nás zatiaľ výraznejším  problémom, objavuje sa však už viacero jej dopadov (dopravných, ekologických, sociálnych...), ktoré  by si žiadali väčšiu  pozornosť  samospráv, odborníkov i politikov. Obce zatiaľ výrazne preferujú tento proces a často si neuvedomujú problémy, ktoré  tento proces prináša a nemajú  vypracované ani efektívne mechanizmy regulácie jeho negatívnych dopadov.

 Ako ďalej v bývaní na Slovensku

Zásadnou axiómou, z ktorej treba pri úvahách ako ďalej s bývaním vychádzať, je skutočnosť,  že zodpovednosť za zabezpečovanie si bývania sa už jasne  presunula na občana príp. na obce. Štát sa stavia do pozície  toho, kto iba vytvára predpoklady, ale sám sa už na výstavbe  nepodieľa. I v tejto novej situácii sa však štát úplne  nemôže zbaviť zodpovednosti za túto sociálne a existenčne tak významnú oblasť života človeka, rodiny, bez vytvárania vhodných podmienok a to nie iba legislatívneho charakteru. Koncepcia bytovej politiky štátu musí rešpektovať tiež sociálnu  štruktúrovanosť spoločnosti ako i jej príjmové  rozloženie. Taktiež je potrebné definovať miesto  bývania v sústave sociálnej politiky štátu, vrátane individuálnych, sociálnych  bytových problémov a vypracovať prijateľný  mechanizmus finančnej  participácie obyvateľov na bytovej výstavbe.  Treba  sa rozlúčiť s často  prezentovanou axiómou aj v tejto oblasti, že trh všetko  vyrieši. Nikde  v Európe nie je možné nájsť dobrú  a dostupnú bytovú výstavbu pre  všetkých občanov  bez nejakej formy štátnej  podpory. Súčasnú situáciu v bývaní na Slovensku, a to nielen  v kontexte aktuálneho stavu, ale i ďalšieho rozvoja bývania, nie je možné redukovať iba na jeden aspekt, zvyčajne  ekonomický. To by bolo zjednodušujúce a neefektívne. Nahromadené problémy poukazujú na naliehavú  potrebu venovať veľkú pozornosť široko chápanej oblasti  bývania a vytváraniu podmienok pre  jeho dostupnosť. Zabezpečenie tejto základnej ľudskej  potreby je významnou súčasťou trvalo udržateľného rozvoja mesta,  dediny,  regiónu či spoločnosti. Táto oblasť tvorí jednu  zo zásadných sfér ľudskej  každodennosti a je jednou z najvýznamnejších súčastí životnej úrovne a predpokladu dosahovania istej kvality života. Cieľom by teda  malo byť zlepšenie kvality života v ľudských sídlach, čo znamená nezredukovať problém bývania iba na byt a bytovú výstavbu, ale ani neobchádzať tento problém. Treba  ho považovať za jeden z prioritných, ale zároveň  ako mnohodimenzionálny problém, v ktorom existuje celý rad subproblémov (nie iba nedostatok  bytov) a aj tie je potrebné riešiť. A to komplexne a systémovo. Znamená  to rešpektovať právo na primerané bývanie  ako základ  existencie človeka ako kultúrnej  ľudskej  bytosti. No zároveň  nemožno  riešenie problému sociálneho bývania odsúvať resp.  tlačiť pred sebou dovtedy, až jeho naliehavosť bude neudržateľná a ťažko zvládateľná.  Rozširovať ponuku  finančne dostupného bývania i tým, ktorí nie sú schopní podieľať sa na trhu s bytmi, pričom trh usmerňovať tak, aby sa správal efektívne, spôsobom zodpovedajúcim sociálnym  a environmentálnym požiadavkám  a využíval pritom všetok  disponibilný a aj nevyužívaný bytový fond, ktorý je hlavne na dedine a v problémo vých regiónoch. Alokácia investícií  do oblasti  technickej, sociálnej, ekologickej či dopravnej a komunikačnej infraštruktúry je regionálne, ale i sídelne značne diferencovaná, čo vytvára aj značne diferencované predpoklady zvyšovania  civilizačného štandardu bytového fondu a bývania. Predpokladom jeho lepšieho využívania sú komplexné a systémové intervencie do životných podmienok týchto sídiel  a regiónov a efektívna regionálna politika štátu, koordinovaná s lokálnymi politikami regiónov  či sídiel.

Autor : PhDr. Peter Gajdoš, CSc., Sociologický ústav SAV, Bratislava

Foto : archív redakcie eurostav

Literatúra:

[1] Cílek, V., Baše, M. (2005): Suburbanizace pražského okolí: dopady na sociální prostředí a krajinu. Praha

[2] Falťan, Ľ. (2009): Historické  kontexty vývoja sídelnej  štruktúry  Slovenska.  In: Špecifiká  sídelného vývoja na Slovensku. SÚ SAV, Bratislava

[3] Gajdoš, P. (1998): K niektorým súvislostiam transformácie bývania  na Slovensku. In Sociológia, roč. 30, č. 2

[4] Gajdoš, P., Moravanská,  K. (2011): Hodnotenie stavu rozvojových možností a vývojových zmien  obcí na Slovensku z pohľadu predstaviteľov obecných samospráv. Interný materiál SÚ SAV, Bratislava

[5] Hampl, M. a kol. (1996): Geografická organizace společnosti a transformační  procesy v ČR. PrF UK, Praha

[6] ŠÚ SR – údaje za oblasť bývania  a bytovej  výstavby v SR, a údaje o pohybe obyvateľstva SR