Naše nemocnice hlásia kvôli covidu preplnené JIS-ky. V tejto súvislosti je zaujímavý „objav“, s ktorým prišli zahraniční vedci. Podľa štúdie publikovanej v Critical Care Explorations hluk na JIS môže brániť pacientom v rýchlejšom ozdravení.

Ukázalo sa totiž, že aj na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS), kde sú pacienti vo veľmi vážnom stave a preto sa pôvodne predpokladalo, že nevnímajú zvukové okolie, zohráva hluk negatívnu rolu. Pacienti na JIS boli podľa nedávneho prieskumu za jednu noc vyrušení hlukom v priemere 48-krát, pričom u tretiny zo skúmaných pacientov bolo toto číslo až 2,5-násobne vyššie (120 vyrušení). Hluk pritom zhoršuje kvalitu spánku, ktorý je pre ozdravenie veľmi dôležitý.  

„Za posledných 40 rokov sa úroveň hluku v nemocniciach zvýšila o celých 15 decibelov na 70 decibelov. WHO pritom pre ozdravujúce prostredie odporúča max. 35 decibelov,“ hovorí odborník na akustické riešenia, Peter Petraško zo spoločnosti Ecophon.

Vedci tvrdia, že hluk v nemocničnom prostredí zvyšuje u pacientov riziko kardiovaskulárnych problémov, bolesť, stres a tým predlžuje či dokonca znižuje šancu na ozdravenie. V neposlednom rade pacienti, bez ohľadu na to, či majú za sebou náročnú operáciu, alebo vážny covidový zápal pľúc, sa potrebujú čo najskoršie ozdraviť, aby sa vyhli ďalším komplikáciám, najmä infekciám.

Hluk na JIS pochádza najčastejšie z lekárskych prístrojov a alarmov (43%), komunikácie personálu (38%) a ich činnosti (19%). „Prevažne tvrdé povrchy, ktoré sa v nemocniciach, kvôli potrebe zabezpečiť čo najvyšší hygienický štandard používajú, nepohlcujú zvuk a odrážajú ho späť. To sa prejavuje jednak v trepotavej a rušivej ozvene a jednak v horšej zrozumiteľnosti reči,“ hovorí odborník.

Riešenie je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať. „Prístroje a personál potrebujeme, preto je najefektívnejšie akusticky ošetriť stropy či steny. Vytvorí sa tak zvukovo optimálnejšie prostredie, ktoré môže spolu so správnymi liečebnými postupmi zohrať rolu v prospech pacientov, „ dodáva Peter Petraško.