Odpovede na túto diskusiu

OBCHODNÝ ZÁSTUPCAPermalink odpoveď od Jozef Kis na Január 9, 2012 v 23:12

Je to jedna z možnosti. Chyba je aj v tom, že realizačné firmy napriek kvalitnému projektu, používajú "nekvalitné, lacné" materiály od pochybných výrobcov.

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Milan Olšavský na Január 9, 2012 v 8:28

Myslím že buď bola použitá nekvalitná nasiakavá omietka bez odolnosti proti rastu plesní, alebo sa jedná o zle navrhnutú disperznú omietku. Pomôže asi len očistiť a natrieť ochranným náterom, čo ale asi na dlho nepomôže. Najlepšie je tomuto predchádzať a použiť kvalitnejšie omietky na minerálnej báze s fungicídnymi prísadami bude nižšia pravdepodobnosť rastu plesní.

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od vit macek na Január 9, 2012 v 20:34

s nekvalitnou omietkou mas zrejme pravdu, s tou nasiakavostou si niesom az tak isty... vacsiu rolu tam asi hra vyssi difuzny odpor akrylatovych omietok a kondenz potom ostava pod poslednou vrstvou. Na slnecnych stranach v lete pod omietkou mozu vzniknut bubliny, tam kde slnko az tak nesvieti je zas riziko tej zelenej krasy :) Pricin moze byt urcite viac. Zisla by sa asi aj nejaka studia, ktora by sa zaoberala jednak tymi omietkami, ale aj druhmi vegetacie ktora v podobnych pripadoch v okoli rastie. 

• ▶ Odpovedať

OBCHODNÝ ZÁSTUPCAPermalink odpoveď od Jozef Kis na Január 9, 2012 v 22:59

V podstate aj pán M.Olšavský aj Vy máte pravdu v tom, že nekvalitná omietka má za následok množstvo zariasených a zaplesnených fasád. Áno stretávam sa aj s chybami v projektoch, kde je naprojektovaná akrylátová omietka na izolant z minerálnej vlny. Čo je hrubá chyba.

Tých príčin "defektných" fasád je v súčasnosti čoraz viac. To mi asi dáte za pravdu. Je to daň predošlých rokov, kde sa používali lacné, nekvalitné omietky a nemuselo isť len o akrylátové. Dnes je trend v omietkach silikónových a najnovšie carbónových nano omietok s uhlíkovými vláknami. Tie majú nasiakavosť max.5,5g/m2 h0,5. Veľmi dôležité je aby boli omietky od výroby obohatené fungicídnymi prípravkami proti tvorbe húb, rias a plesní.

Čím menej vlhkosti prenikne do omietky, tým suchší je jej povrch a počas jesenných a jarných dní, keď je vysoká relatívna vlhkosť v ovzduší, ostáva fasáda menej náchylná na biologické napadnutie a spóry plesní na nej nedokážu prežiť. Tým, že sú carbonové omietky max.hydrofóbne s duálnym hydroefektom s min.nasiakavosťou je fasáda pripravená na dlhodobe a permanentné namáhanie nepriaznivým vplyvom.

Ako správne uvádzate, aj blízkosť vegetácie, poloha, zvýšená vlhkosť v bezprostrednej blízkosti fasády spravia svoje. Preto je veľmi dôležité dobrý projekt a skladba systému.

Aj takéto zaplesnené stavby ako som priložil obrázky, Caparol dokáže sanovať a prakticky aj navrhujeme skladbu sanácie.

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Milan Olšavský na Január 11, 2012 v 13:34

Máš pravdu Vít, ak by sa jednalo o Akrylátovú omietku tak o nasiakavosti nemôže byť reč.

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Peter Mišenčík na Január 11, 2012 v 12:46

Tiež si myslím že vo veľkej miere za plesne môže nevhodná omietka, samozrejme musia byť pritomné aj ďalšie faktory  (vlhkosť, nedostatok slnečného žiarenia, veternosť, prašnosť, tepelné mosty, zatekanie,......) Tiež niektorý autori uvádzajú že na minerálnych omietkach sa tvoria  plesne v menšej miere dôvodom je prirodzene vysoké PH ktoré sa pohybuje nad 9 (plesne obľubujú kyslé až neutrálne prostredie). Aj keď po čase sa pH znižuje. Omietka sa bez fungicídnej prísady nezaobíde.

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Milan Olšavský na Január 11, 2012 v 12:55

Príčin je samozrejme veľké množstvo, plesne sú na podmienky pre život nenáročné dokážu sa prispôsobiť. Lepšie je ich vzniku predchádzať ako potom s nimi bojovať pri odstraňovaní z povrchu alebo ešte horšie ak sa dostanú do skladby.

Wikipedia: In computer programming, ?: is a ternary operator that is part of the syntax for a basic conditional expression in several programming languages. →

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Peter Mišenčík na Január 11, 2012 v 12:59

Narazil som na článok ktorý pojednáva o tvorbe povrchových plesní a rias na fasádach s kontaktným zateplovacím systémom.

Okrem iného sa tam píše :

Disperzné omietky sú charakteristické chemickou neutrálnosťou – majú pH 5,8 až 6,9. V praxi sa však táto vlastnosť prejavuje zníženou prirodzenou ochranou proti uchyteniu plesní a mikroorganizmov, v porovnaní s ostatnými typmi omietok na minerálnej báze, ktorých pH sa nachádza na úrovni 10,5 až 11,6. Túto negatívnu vlastnosť možno do určitej miery eliminovať pridaním protiplesňovej prísady. Na povrchu kontaktného tepelnoizolačného systému realizovaného na fasáde s určitou orientáciou (stena orientovaná na sever alebo severozápad, zatienená porastom, v blízkosti potoka) sa v podstate vždy vytvára trvalo vlhké prostredie, v ktorom dochádza k miernemu mäknutiu povrchu omietky. Prichytenie plesní a mikroorganizmov je tak pomerne jednoduché.

• ▶ Odpovedať

OBCHODNÝ ZÁSTUPCAPermalink odpoveď od Jozef Kis na Január 11, 2012 v 23:07

Omietky s vysokým PH sú menej náchylné na tvorbu plesní. Príkladom sú silikátové omietky Caparol SI Reibputz, resp. Rillenputz. Ich PH je okolo 11. Základom týchto omietok je pojivo draselné vodné sklo. Majú aj výbornú difúznu schopnosť.

• ▶ Odpovedať