Na tohtoročnom Medzinárodnom stavebnom veľtrhu v Brne prebehla 26. apríla diskusia s názvom „Časovaná bomba z Bruselu“, alebo nádej pre európske stavebníctvo?, ktorá sa zamýšľala nad zavedením európskej smernice k energetickej náročnosti budov v rámci politiky „20-20-20“. Zástupcovia architektov, projektantov, akademickej sféry i firiem sa zhodli na prínose energetickej smernice, ale i na jej nedostatočnej podpore zo strany politikov a širšej verejnosti. Jej propagácii podľa nich napomôžu napríklad podobné projekty, ako je súťaž energeticky výnimočných stavieb BEFFA.

Rozvoj sektoru nízkoenergetického staviteľstva zníži ceny investícií
Lajtmotívom živej diskusie bola najmä rentabilita výstavby budov s takmer nulovou spotrebou energie. Podľa architekta Aleše Brotánka už existujú v ČR prvé realizácie developerských projektov pasívnych bytových domov, čo svedčí o ich príťažlivosti pre investície a prvý z nich je už vypredaný i v období hospodárskeho útlmu, a to ešte pred kolaudáciou. Upozornil tiež, že s rozvinutím stavebného trhu v oblasti výstavby pasívnych budov a následne budov doplnených o nulovú spotrebu energie sa výrazne znižujú náklady všetkých komponentov tak, že napríklad v Nemecku je možné optimalizovaným návrhom dosiahnuť realizáciu bytového domu dokonca o 30% lacnejšiu, ako je porovnateľný štandard Nemecka.

Chýba dlhodobá národná energetická stratégia
Zástupca firmy Saint-Gobain divízie Isover Libor Urbášek pripomenul zahraničné skúsenosti, vedľa ktorých pôsobí prijatie novej európskej energetickej filozofie politickou reprezentáciou i verejnosťou veľmi vlažne. Svojim príspevkom načal i druhú veľkú tému debaty – absenciu koncepčnosti a dlhodobejšej stratégie vlády v oblasti energetickej efektívnosti a cenách energií, ktorá podľa jeho slov vyvoláva neistotu podnikateľov v stavebníctve a v dôsledkom toho brzdí rozvoj celého odvetvia.

Na potrebe ucelenej a dlhodobej stratégie v oblasti energetickej náročnosti budov i v systéme národnej certifikácie, ktorá by sa inšpirovala v zahraničí, a pritom zodpovedala špecifickým podmienkam v ČR, sa potom zhodli i ďalší účastníci diskusie – predseda poroty súťaže BEFFA Jiří Hirš z Fakulty stavebnej VUT v Brne, Soňa Římánková z Fakulty umenia a architektúry z Technickej univerzity v Liberci a taktiež energetický expert Irena Plocková a tajomník poroty súťaže BEFFA Petr Štěpánek, ktorí stáli pri zrodení úspešného dotačného programu Zelená úsporám. Z tohto pohľadu môže byť implementácia európskej smernice o energetickej náročnosti budov (EPBD II) dôležitým krokom.

Potreba väčšej podpory energetických úspor
Jednou z najpálčivejších otázok je podľa účastníkov diskusie aj nedostatočná podpora filozofie úspor energií zo strany politickej reprezentácie a širšej verejnosti. Jedným z dôvodov je slabá propagácia, ale i konkrétne informácie o tejto téme, ktorých nemá verejnosť dostatok. Prvou lastovičkou presadzovania filozofie smernice medzi odbornou i širšou verejnosťou môže byť práve súťaž energeticky, architektonicky a konštrukčne výnimočných stavieb Building Efficiency Awards.

Zaznelo v diskusii:

Libor Urbášek, zástupca spoločnosti Saint-Gobain divízie Isover:
„V zahraničí, kde ako skupina Saint-Gobain pôsobíme, sa stretávame s omnoho progresívnejším prístupom vlád, ktoré si samé v súvislosti s implementáciou smernice EPDB stanovujú dlhodobé ambiciózne ciele v energetickej politike, niekedy až do roku 2050. To je z môjho pohľadu veľmi dobré, pretože tým dávajú jasný signál trhu, čo sa bude diať. To, že u nás jasná koncepcia zatiaľ neexistuje, nie je definovaný cieľový stav, brzdí prípravu celého nášho trhu.“

Ing. Irena Plocková, energetický expert, bývalá námestníčka SFŽP pre program Zelená úsporám:
„Pre investora, ktorý musí všetko zaplatiť, bude vždy najdôležitejšie, kde na to všetko zoženie zdroje. Bohužiaľ, všetky podporné programy, ktoré sú pre investorov motivačné, de facto končia v roku 2013, pokiaľ už neskončili predtým. Stavebná verejnosť sa teda logicky pýta, kto nám pomôže, kde na to vziať peniaze. Pokiaľ sa toto neozrejmí, tak technická odozva bude až na druhom - treťom mieste.“

„O všeobecne slabej podpore a povedomí o energetickej náročnosti budov svedčí i fakt, že takmer žiaden inzerát na predaj nehnuteľnosti u nás neinformuje o ročnej spotrebe energie na vykurovanie, nieto ešte o uvedení triedy energetickej náročnosti.“ Napríklad vo Švédsku je povinnou súčasťou pri predaji nehnuteľnosti aj zhodnotenie jej energetickej kvality. U nás je síce súčasťou každej projektovej dokumentácie preukaz energetickej náročnosti, ale nijak sa ďalej prakticky nevyužíva.

akad. arch. Aleš Brotánek, AB ateliér, ČKA:
„Čo sa týka nákladov, máme porovnanie napríklad s Rakúskom, kde v segmente pasívnych budov stavajú už roky – tam najprv uvádzali dodatočné náklady okolo 10 až 15 %, pred piatimi rokmi to už bolo 5 až 10 % a dnes sa pohybujú okolo 3 až 7 %, a to v dobe, kedy sa tam stavia 20 % výstavby v pasívnom štandarde. Keď sa teda rozvinie celý sektor, tak aj úžitkové technológie nutne zlacnia.“

„Máme teda šancu pre budovy, ktorú môžeme využiť, alebo ju premárniť. Už dnes môžeme postaviť dom v pasívnom štandarde takmer za rovnaké peniaze, ale v neporovnateľne vyššej kvalite vnútorného zdravého prostredia v porovnaní s bežnou výstavbou. Je ale treba si uvedomiť, že za pár rokov sa u takého domu zákonite aj kvôli rastu cien energie nepomerne zvýši hodnota vloženej investície.“

doc. Ing. Jiří Hirš, CSc., Fakulta stavebná VUT Brno, predseda poroty BEFFA:
„Pomer využitia obnoviteľných zdrojov a energetickej spotreby by mohol byť omnoho variabilnejší. Som skôr za voľnejšie zadanie energetického riešenia budov, ktoré sa prejavuje napríklad vo filozofii výstavby tzv. aktívnych domov. Ak mám v mieste k dispozícii dobrý a výkonný zdroj obnoviteľnej energie, nemusím už klásť tak prísne nároky na tepelné a izolačné vlastnosti budovy a naopak.“

Soňa Římánková, Fakulta umenia a architektúry, Technická univerzita Liberec; Gardiner & Theobald:
„Hlavnou vecou v tomto ohľade je, ako posolstvo novej európskej smernice o energetickej náročnosti budov predať a vysvetliť celej verejnosti. Vo Veľkej Británii sú v tomto ohľade omnoho ďalej. Tam je aj medzi neodbornou verejnosťou cítiť porozumenie a nadšenie, a to hlavne preto, že tamojšia vláda sa nezbavuje zodpovednosti, ale naopak sa hlási k tomu pripraviť podmienky tak, aby to nikomu nesťažovala, čo bohužiaľ nie je prípad Českej republiky.“