Prešli skoro 2 roky od vtedy, ako som napísal pôvodný Generation next. Situácia sa (ako vždy) v mnohých aspektoch  zmenila aj zostala. Mal som možnosť porozprávať sa s ľuďmi, ktorí sa podieľali na štúdiu budúcich inžinierov, architektov, lekárov... Zistil som, že bohužiaľ nielen nám blízke profesie trpia, ale aj iné odbory. Čo to znamená? Kreditný systém určí minimálny počet bodov, čo je potrebný na postupovanie do ďalšieho ročníka. Samozrejme, ponechajú všetky predmety ako voliteľné, no študenti si zvolia cestu najmenšieho odporu a zvolia len nevyhnutné minimum  k postupovaniu. Každá škola má právomoc určiť predmety, ale sú predpísané zákony, ktoré musia dodržiavať. V našom dizajnérskom odbore po 4 rokoch skončia študenti ako Bc, po 6-ich ako MgrArt. Aby to mohli tak učiniť, musia mať nutný počet ateliérov. Ateliérmi si napĺňajú kredity a na odborné predmety zostáva minimálny  kredit. Výsledok poznáme všetci.

Každá škola sa pokúša udržať svoju kvalitu vysoko, a to pomocou počtu odborných publikácii profesorov. No k prežitiu potrebujú maximálny počet študentov, a preto z tlaku na študentov uvoľnia. Profesionálne vedomosti preto takých čerstvých absolventov sú, bohužiaľ, väčšinou mizerné, k práci a k životu nedostačujúce. ... a títo ľudia nám budú stavať mosty a budú nás liečiť... Ten, kto tento systém vymyslel, určite vedel, čo robí, no záujem o výchovu vysoko profesionálnych absolventov medzi nich nepatril.

Tento článok je manifestáciou. Pokúsim sa obrátiť na Vás študentov, zamestnávateľov a tak trošku na školy. Možno, že moje slová nebudú na stenu hádzaný hrach.

Milí študenti, nechcem Vám brať ilúzie, ale štandardným postojom ku škole už prácu veľmi ťažko nájdete po ukončení vášho štúdia. Okrem toho, že absolventi, ktorí skončili pred Vami 5-20 rokov mali viacnásobný počet odborných predmetov, navyše ešte ich triedili celkom slušne,  plus za ten čas nadobudli roky praxe a stihli si vybudovať klientelu. Vaše šance k práci sa hodne zmenšujú, vaše školou nadobudnuté vedomosti v živote veľmi ťažko obstoja. Nikto sa o Vás trhať nebude a nikto Vám ani nezaplatí „normálny inžiniersky plat“, lebo vaše inžinierske vedomosti majú diery ako ementál. Ak nechcete skončiť v pokladni v supermarkete, musíte si s vlastným životom niečo urobiť. Viem čo hovorím, lebo už roky skúšam vedomosti čerstvých absolventov/uchádzačov rôznych škôl ako zamestnávateľ. Z ich vedomostí (skôr nevedomostí) som zhrozený. Ak ste sa rozhodli, že chcete zostať v profesii čo študujete, schopte sa ešte počas školy. Nahláste sa u firiem, pracujte u nich ako brigádnici. Keď vám dajú metlu do ruky tak zametajte, keď firma neplatí, tak robte zadarmo. Žiadna práca nie je podradná. Nadobudnite nielen prax, ale aj smer, načo sa máte sústrediť, čo študovať, o čom je vôbec vaša profesia. Po skončení štúdia budete mať obrovskú vedomostnú devízu oproti ostatným. ...a možno aj istý flek s inžinierskym platom. Ako sa hovorí: každá generácia je inteligentnejšia ako predošlá a múdrejšia ako nasledujúca. My sme staré psy, ktorí sa novým kúskom učia ťažko, Vy si môžete osvojiť nové technológie, princípy oveľa ľahšie ako my. Vyľahčený školský systém Vám dovolí pracovať popri škole. Využite to, nebudete to ľutovať.

Milí profíci/zamestnávatelia, vaša úloha je azda najväčšia. Vy ste tí, ktorí vidíte najväčšie nedostatky mladých. Zabudnite, že školský systém pripraví pre Vás perfektných nováčikov. Bude to len horšie a horšie. Musíte ich učiť Vy, a to systematicky, cielene, často od základov – čiastočne preberáte úlohu školy. Zoberie to veľa času a energie, ale stojí to zato. Hlavne preto, lebo sa venujete takým, ktorí sa to chcú naučiť. Váš know-how nikto nezdedí sám, vaše vedomosti musíte Vy podávať ďalej. Nebojte sa, že vychovávate konkurenciu. Konkurencia je len to, čo uznáte Vy za konkurenciu. 10-20-30 rokov praxe sa nedá len tak preskočiť. Budete prekvapení, že sa nájdu veľmi ochotní, pracovití a talentovaní ľudia medzi mladými. Hovorím z vlastnej skúsenosti: poslední ľudia, koho sme prijali do firmy ma napĺňajú veľkou nádejou a rešpektom voči schopnostiam mladých.

Čo sa týka pedagógov ich úloha to už je ťažký oriešok. Kvalita a ochota študentov a školstva je priamo úmerná kvalite pedagóga. Ak sám učiteľ sa zaujíma  neustále  o svoje profesné zdokonaľovanie sa, bude to očakávať aj od svojich študentov. Jeho postoj nesmierne ovplyvňuje postoj študentov aj k škole aj k štúdiu. Odporúčam prečítať na túto tému blog Stanislava Boledoviča. Kde preukáže na súvislosť medzi kvalitou a platom pedagógov.

            Na záver krátke story: V auguste sa nám hlásila jedna študentka na brigádu. Vedela, že jej vedomosti nie sú nejako slávne, ale ubezpečila nás, že prijme akúkoľvek prácu súvisiacu s dizajnom. Kvôli jej postoju k práci sme sa rozhodli s kolegom, že urobíme malí sociálny experiment. Prijali sme ju, a rozhodli sme sa ju učiť našu profesiu. Podľa nadobudnutých vedomostí dostáva prácu a rovnomerne aj brigádnicky plat. Čím zložitejšie úlohy ovláda priamo úmerne tým dôležitejšie úlohy môžeme jej zveriť do rúk. Ešte má pár rokov do konca školy, a my dostatok času, aby sme z nej vychovávali šéfdizajnérku. Síce, voľno veľmi nebude mať, ale pracovné návyky, vedomosti a prax naučené u nás jej hodne pomôžu nielen v škole ale aj v živote. Na druhej strane, celá táto akcia nás donútila prehodnotiť, zreorganizovať, systematizovať a zaviesť do praxe výcvik a profesionalizáciu všetkých našich kolegov. Sme jej zato vďační a dáva nám nádej, že môžeme položiť našu budúcnosť do rúk next generation.

Ing.Hruskó Krisztián, PhD.

Dizájner, prezident firmy Neopolis

www. neopolis.eu