Pred istým časom sme sa s kolegom bavili o trojdňových dizajnérskych školách. Spomenul, že videl reklamu, kde vás za 3 dni vyškolia na bytového architekta/ dizajnéra. Dostanete certifikát a už môžete tvoriť ako „hotový certifikovaný dizajnér“.

Asi sa nastala nejaká chyba v programe. Prečo potom sme sa my ešte trápili trojdňovými talentovkami, aby sme sa vôbec do dizájnerskej školy dostali, nehovoriac ďalších 5 rokov (niekto 6) štúdia, kde nás preriedili statočne. Zopár z nás má aj doktorát (ďalšie 3 roky), plus prax, prax, prax...

Akosi sa ešte stále cítim ako dizájner, ktorý vie z tohto remesla len trošku. (Hlavne keď vidím, že na stránke stavebníctvo sa bavia vizualizátori medzi sebou aj o našom remesle a ja ani poriadne nerozumiem, o čom rozprávajú, alebo keď mi stolár ukáže pod malým rádiusom ohnuté LDTD (laminovanú drevotriesku) a keď sa ho pýtam, ako to robil, tak sa len usmeje popod fúzy).

Tí novopečení dizájnéri (týka sa to aj veľa iných remesiel, automechanikov, ktorí sa za 2 dni stali obkladačmi alebo naopak) mi pripomínajú chlieb, čo jeme. Kamarát, ktorý sa vyzná trošku v potravinárskom priemysle, sa ma spýtal, či viem, ako robia chlieb teraz? A ja múka, kvas, soľ, pár hodín odstátia... sa len  zasmial. Prášok, voda, ochucovadlo, E-čká. Rožok za sekundu - voalá. Dizájner za tri dni -voalá. Minulý týždeň mi volali z takej školy, aby som im robil lektora...  ...no nešiel som.

Keď si myslíte, že také školenia robia len „ garážové“ firmy, ste na omyle. Aj k nám do firmy sa hlásia dizajnéri. Minulý rok sa nám ozvala jedna slečna,  že má trojročnú školu  dizajnu v  Londýne, a druhá z nejakej renomovanej americkej dizájnerskej školy. Poslali mi svoje roboty, ja som im poslal, čo majú urobiť - už nikdy sa neozvali. Kde je chyba?

Žeby školský systém? Hnevať sa nato, je niečo, ako sa hnevať na dobu, lebo je zlá. Po mnohých rokoch som navštívil svoju alma mater, aby som videl práce študentov. Porozprávať sa s pedagógmi (zopár z nich sú mojimi bývalými spolužiakmi)...

...nebol som zhrozený, bol som len smutný. Vypustili počas tých rokov všetky technické predmety, aby zbavili od „balastov“ výuku nášho remesla. A teraz sú len ateliéry. Človek by očakával samé úžasné práce (ja nazývam také práce nováčikov turbolet motýľa) ... a nič.

Systém nedovolí, aby študentov vyhodili, lebo škola dostane kvôtu na ich hlavu. Ergo, všetci zostanú (aj plevel aj zdravé semiačka). Kde je chyba?

Pred rokom som prednášal študentom, nádejným dizajnérom (mimo Slovenska). Plánované moje „ukecávanie“ sa neplánovane  natiahlo do večerných hodín a mal som možnosť vyzvedať od študentov, čo si myslia naozaj o dizajne a o vnútornej architektúre. Zhrniem to: prevažne preto študovali tento odbor, lebo nič iné múdre im nenapadlo po strednej škole. Kde zostala zaujatosť, oduševnenosť? Naša generácia študovala dizajn, lebo to bolo našim snom a nie preto, lebo vonku pršalo a táto škola mala najbližšie strechu. Kým väčšina z mojich rovesníkov zostalo vo fachu a celkom úspešne sa uchytili, terajší absolventi sa väčšinou stanú len „plnkami do klobásy“. Zopár šťastlivcov vcucnú kuchynské alebo kúpeľňové štúdiá, ale väčšina nájde robotu úplne mimo ich štúdia (aj snov). Kde je chyba?

            Podľa mojich, oveľa mladších kamarátov aj kolegov, som len akýsi dinosaurus s mojimi  názormi na svet, na prácu, na klientov. Viem, že svet sa akosi rýchlejšie krúti okolo mňa, a keď nechcem vypadnúť z toho kolotoča, tak jednoducho musím študovať dianie okolo seba a akceptovať „nové pravidlá džungle“. Verím, že ten, ktorý je skutočný oduševnený blázon do svojho remesla a pracuje preto, lebo ho to baví, určite nájde uplatnenie (aj klientov). Veď je veľa ľudí, ktorí sú ochotní vyplatiť 70centov za skutočne dobrý jogurt aj vtedy, keď v hypermarketoch  „jogurty“ predávajú za polovicu.

Ing.Hruskó Krisztián, PhD.

Dizájner, prezident firmy Neopolis

www.neopolis.eu

obrázok (obývačka): prvá práca (turbolet motýľa) našej kolegyne Ing.Renaty Farbiakovej