Pamiatkový úrad SR v zmysle § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 49/2002 rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských pamiatkových úradov. Podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní účastník konania odvolanie podáva na krajskom pamiatkovom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Zákon neustanovuje žiadne náležitosti odvolania. Je však vhodné, aby účastník konania v odvolaní uviedol dôvody na zmenu či zrušenie rozhodnutia. Tieto dôvody sa môžu týkať jednak vecnej stránky rozhodnutia, jednak procesného postupu krajského pamiatkového úradu v správnom konaní. Pokiaľ odvolaniu nevyhovie krajský pamiatkový úrad v rámci autoremedúry postúpi odvolanie spolu s príslušným spisovým materiálom na Pamiatkový úrad SR. Pamiatkový úrad SR taktiež preskúmava rozhodnutia krajských pamiatkových úradov mimo odvolacieho konania. Ide o inštitút mimoriadneho opravného prostriedku teda opravného prostriedku, ktorý možno využiť aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Podnet na preskúmanie rozhodnutia krajského pamiatkového úradu môže podať ktokoľvek. V podnete je potrebné uviesť v čom vidí fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podnet podáva, nezákonnosť rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu možno preskúmať v lehote 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Pamiatkový úrad SR preskúmava rozhodnutia krajských pamiatkových úradov aj z vlastného podnetu teda ex offo. Preskúmať rozhodnutie krajského pamiatkového úradu je možné aj na základe protestu prokurátora. Podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia krajského pamiatkového úradu na základe protestu prokurátora podáva fyzická osoba alebo právnická osoba na prokuratúre. Pokiaľ prokurátor podal protest voči rozhodnutiu krajského pamiatkového úradu, môže krajský pamiatkový úrad protestu vyhovieť. Pokiaľ tak neurobí predloží protest spolu so spisovým materiálom na Pamiatkový úrad SR. Pamiatkový úrad SR môže protestu prokurátora vyhovieť alebo nevyhovieť. Pokiaľ Pamiatkový úrad SR vydá rozhodnutie, ktorým nebolo protestu prokurátora vyhovené, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.

Vydávanie rozhodnutí KPÚ v zmysle stavebného zákona:

Okrem rozhodnutí vydávajú krajské pamiatkové úrady aj ďalšie individuálne správne akty tzv. záväzné stanoviská. V zmysle § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vydávajú krajské pamiatkové úrady záväzné stanovisko ku všetkým konaniam, ktoré vedú stavebné úrady. Obsah záväzného stanoviska je pre stavebný úrad záväzný.

Obsah vydaného záväzného stanoviska možno napadnúť už v priebehu konania na stavebnom úrade. Pokiaľ totiž námietky účastníka konania na stavebnom úrade smerujú voči obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si stanovisko od krajského pamiatkového úradu, ktorý ho vydal. V prípade, že krajský pamiatkový úrad svoje záväzné stanovisko v danej veci nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

Postup pri odvolaní proti záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu je taktiež úzko spätý s konaním stavebného úradu. Ak odvolanie voči rozhodnutiu stavebného úradu smeruje voči obsahu záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, krajský stavebný úrad, ktorý koná o odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu, toto odvolacie konanie preruší a vyžiada si stanovisko k odvolaniu od krajského pamiatkového úradu, ktorý ho vydal. Odvolanie spolu so stanoviskom krajského pamiatkového úradu potom predloží na Pamiatkový úrad SR, ktorý záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu potvrdí alebo zmení.

§ 31vymedzuje opatrenia na nápravu: Ak vlastník zanedbáva ochranu kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území, krajský pamiatkový úrad rozhodne o opatreniach na nápravu. Ak ide o bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, krajský pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na zakázanie alebo obmedzenie nepovolenej činnosti a takej povolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie kultúrnej pamiatky alebo môže spôsobiť jej poškodenie, zničenie alebo odcudzenie. Ak ide o bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, môže krajský pamiatkový úrad rozhodnúť okamžite. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok. Ak vlastník hnuteľnej kultúrnej pamiatky nezabezpečí podmienky na jej zachovanie, ochranu pred poškodením, zničením alebo odcudzením, krajský pamiatkový úrad rozhodne o jej prevzatí do úschovy alebo o premiestnení do úschovy v odbornej inštitúcii, a to až dovtedy, kým trvajú dôvody na jej premiestnenie.

V § 31 sa precizuje postup krajského pamiatkového úradu. V ods. 1 je zdôraznená skutočnosť, že krajský pamiatkový úrad koná z vlastného podnetu. V prípade, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 zákona, krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí aké opatrenia je povinný vlastník vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom. Ods. 2 umožňuje v tomto konaní krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej dokumentácie, projektovej dokumentácie alebo iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie podľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie krajského pamiatkového úradu a príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného zákona o nariadení zabezpečovacích prác.

Mimoriadne úlohy:

* Dohľad nad prípravou obnovy v procese jej vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku.
* Dohľad nad konaním pri výstavbe novostavby v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry
* Dohľad nad prípravou výskumu a reštaurovania národných kultúrnych pamiatok
* Dohľad nad postupom krajského pamiatkového úradu pri konaní voči vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky
* Preverenie možností ochrany historického objektu pri plánovanom rozširovaní cesty.
* Dohľad nad konaním krajského pamiatkového úradu pri zabezpečení základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky

Dohľadom sa zisti v akom stave zachovania a užívania sú tieto osobité súčasti pamiatkového fondu, ktoré sú väčšinou súčasťou rozvíjajúcich sa intravilánov miest a obcí a ktorých ochrana, funkčné využitie a prezentovanie neboli donedávna a niekde dodnes nie sú predmetom primeraného záujmu. Prieskum súčasnej situácie týkajúcej sa vyhlásených NKP môže poslúžiť zároveň MK SR pri rozhodovaní v procese prípravy a vyhlasovania ochrany ďalších objektov, ktorých vyhľadávanie prostredníctvom KPÚ aktuálne prebieha. Nedostatočný výkon priebežného štátneho dohľadu na objektoch industriálneho dedičstva je spôsobený nedostatkom odborných kapacít orgánov ochrany pamiatkového fondu a prostriedkov na zabezpečenie pravidelných terénnych obhliadok. K jednotlivým prípadom tých NKP, ktorých stav, resp. evidencia vyžaduje konanie zo strany KPÚ alebo PÚ SR pamiatková inšpekcia uloží samostatné opatrenia.

Súčasťou programového vyhlásenia vlády SR v pôsobnosti ministerstva kultúry je úloha aktualizovania pre potreby územného plánovania. Zásady ochrany pamiatkových území vo vzťahu ku každému pamiatkovému územiu sú určené s termínom plnenia priebežne. Štátnym dohľadom pamiatková inšpekcia skontrolovala plnenie tejto úlohy. Počnúc rokom 2005 boli na jej plnenie každoročne určené osobitné finančné prostriedky v sume cca 1 – 1,5 mil. Sk. Tieto prostriedky PÚ SR čerpá na zabezpečenie urbanisticko-historických výskumov ktorých súčasťou sú aj zásady oprávnenými osobami, ktoré nie sú internými zamestnancami PÚ SR a na materiálové náklady súvisiace s vypracovaním zásad v prípade, ak je ich spracovateľom KPÚ alebo výnimočne PÚ SR. Zásady sú osobitne posudzované poradným orgánom generálneho riaditeľa PÚ SR odborno-metodickou komisiou z hľadiska ich súladu s Usmernením PÚ SR k spracovaniu dokumentácie „Zásady ochrany pamiatkového územiaˮ. Usmernenie bolo od r. 2003 viackrát zmenené, jeho súčasné znenie používa terminológiu pamiatkového zákona a je výsledkom predchádzajúcich skúseností pri posudzovaní zásad v odborno-metodickej komisii.

Zásady, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkových území PÚ SR podrobuje dôslednej vnútornej oponentúre a s použitím posudkov vypracovaných zamestnancami PÚ SR sú predkladané do odborno-metodickej komisie. Komisia na základe posudkov odporučí ich dopracovanie a doplnenie pri závažnejších nedostatkoch žiada o ich opätovné predloženie. K termínu kontroly sme zaznamenali veľkú rozpracovanosť zásad a následné problémy s ich dopracovaním. Na základe vykonanej kontroly konštatujeme, že zabezpečenie zásad kolektívmi interných zamestnancov je z hľadiska finančného ako aj vecného efektívnejšie ako ich zadávanie externým dodávateľom.

Kontrola plnenia opatrení uložených pamiatkovou inšpekciou a postup

KPÚ pri vstupe do stavebného konania:

Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu presnejšie § 29 ktorý ustanovuje princípy základnej ochrany pamiatkového územia, ktoré sú potrebné v procese obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie.

Pod základnou ochranou pamiatkového územia sa v súlade so zákonom č. 49/2002 Z.z. rozumie súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

Krajský pamiatkový úradalebo osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, prvkov interiéru a uličného parteru, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia.

Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Územný priemet ochrany kultúrnych hodnôt územia v súlade s § 7a stavebného zákona patrí medzi ostatné podklady, ktoré sa využívajú v územnoplánovacej činnosti. Podľa § 19b ods.1 písm. b) stavebného zákona v rámci prípravných prác obstarávateľ príslušnej územnoplánovacej dokumentácie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy stanoví možnosť využitia spracovaného územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt a stanoví stupeň ich záväznosti. Ide o spoluprácu s územne príslušným krajským pamiatkovým úradom.

V súlade s § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad ako príslušný prvostupňový správny orgán vypracúva podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie.

V prípade, ak zásady nie sú vypracované, zabezpečí krajský pamiatkový úrad kapacitami krajského pamiatkového úradu alebo osobou s osobitnou odbornou spôsobilosťou ich vypracovanie. Okrem využívania zásad je úlohou krajského pamiatkového úradu najmä začleniť zásady do územného priemetu. Ak sa v aktuálnom čase takýto územný priemet nevypracúva, krajský pamiatkový úrad aj v tejto fáze ešte môže zistiť a určiť, či zásady existujú, zhodnotí, či sú vyhovujúce a s príslušným orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, stanoviť ich záväznosť. Ak zásady nie sú vypracované, resp. jestvujúce sú neaktuálne alebo nekvalitné, môže krajský pamiatkový úrad zabezpečiť ich vypracovanie v stanovenom termíne tak, aby sa tieto zásady v dohodnutom čase stali súčasťou podkladov pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Práve etapa prípravných prác pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie môže byť vhodným podnetom a dôvodom na aktualizáciu jestvujúcich alebo spracovanie nových zásad.

Ak nie je dostatok času na spracovanie zásad, môže orgán územného plánovania podľa § 19c ods.1 stavebného zákona získať potrebné poznatky o pamiatkových hodnotách územia aj v rámci prieskumov a rozborov.

Pri stanovovaní rozsahu využitia územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt je potrebné vždy vychádzať z príslušného stupňa obstarávanej územnoplánovacej dokumentácie a z toho vyplývajúceho obsahu a rozsahu tejto dokumentácie. Územné priemety ochrany kultúrnych hodnôt sa vypracúvajú predovšetkým vo vzťahu k územnému plánu obce príp. zóny.

Spolupráca obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie a orgánov ochrany pamiatok – krajského pamiatkového úradu je aj pri ďalších etapách obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. V rámci prerokovávania ďalších etáp obstarávania územnoplánovacej dokumentácie má krajský pamiatkový úrad možnosť koordinovať s obstarávateľom, ako aj spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie aj otázky zohľadnenia zásad “záväznosti” a počtu pri spracovanie príslušnej územnoplánovacej dokumentácie.

V súlade s výsledkami prieskumov a rozborov zabezpečuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zadanie podľa § 20 ods. 2 písm. a) stavebného zákona . Zadanie prerokuje s dotknutými orgánmi štátnej správy, teda v prípade zadania na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie dotýkajúcej sa úplne alebo len čiastočne pamiatkového územia, aj s krajským pamiatkovým úradom. Taktiež pri prerokúvaní konceptu riešenia podľa § 21 ods.3 stavebného zákona príp. urbanistickej štúdie (§ 21 ods. 8 stavebného zákona) je krajský pamiatkový úrad dotknutým orgánom štátnej správy.

Pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie regiónu a obce podľa § 22 ods. 2 stavebného zákona a pri prerokúvaní návrhu územného plánu zóny podľa § 23 ods. 2 stavebného zákona je obstarávateľ príslušného stupňa územnoplánovacej dokumentácie územia, v ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, ochranné pásmo alebo evidované archeologické nálezisko, povinný vyžiadať si v súlade s § 29 ods. 4 zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu pred jej schválením stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového úradu. Ak ide o archeologické nálezisko, krajský pamiatkový úrad vydá stanovisko po vyjadrení archeologického ústavu.

Zo strany obstarávateľov a spracovateľov príslušného stupňa územnoplánovacej dokumentácie nejde len o jednoduché prebratie územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt alebo zásad ochrany pamiatkového územia do návrhu riešenia príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, ale o ich využitie a zapracovanie vo vzťahu na príslušný stupeň územného plánu a teda rozsah a obsah riešenia. Územný plán regiónu v súlade s § 10 ods. 2 písm. a) stavebného zákona stanovuje zásady a regulatívy ochrany kultúrnych pamiatok, ktoré podľa § 11 ods. 4 písm. i) vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii predstavujú návrh koncepcie ochrany a využitia kultúrneho dedičstva.

Územný plán obcev súlade s § 11 ods. 2 písm. d) stavebného zákona stanovuje zásady a regulatívy ochrany a využívania kultúrno – historických hodnôt a významných krajinných prvkov predovšetkým vo vzťahu na návrh funkčného využitia územia.

Územný plán zóny v súlade s § 12 ods. 2 písm. g) stavebného zákona ustanovuje zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácii, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.

V prípadoch, keď stavebný úrad rozhoduje v územnom konaní podľa § 37 stavebného zákona a keď nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia a stavebný úrad obstará iné podklady nevyhnutné pre územné rozhodnutie, vtedy nejde o proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, a tiež krajský pamiatkový úrad nepostupuje podľa § 29 časti 4 zákona č. 49/2002 Z. z., ale podľa ustanovení § 32 piatej časti tohto zákona. To znamená, že navrhovateľ (stavebník) územného konania o umiestnení stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme si vyžiada rozhodnutie podľa § 32 ods.5 zákona č. 49/2002 Z. z. a krajský pamiatkový úrad postupuje podľa ods. 7 citovaného ustanovenia.

Opatrenia uložené Pamiatkovou inšpekciou orgánom ochrany pamiatkového fondu boli splnené v prípadoch nezabezpečenia základnej ochrany národných kultúrnych pamiatok a to najmä uložením opatrení na nápravu podľa § 31 zákona. Vzhľadom na to, že opatrenia sú vždy prerokúvané s vedením príslušného KPÚ. Problémom opakovane zostávajú nedostatočné odborné kapacity KPÚ a PÚ SR pri návrhoch pamiatkovej inšpekcie na vytypovanie nových objektov na vyhlásenie a revíziu a aktualizáciu ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Potreba vypracovania návrhov na vyhlásenie nových objektov vzhľadom na intenzívny rozvoj sídiel a zámery vlastníkov odstraňovať staršie stavby je vyššia ako sú kapacity PÚ SR a MK SR. Návrhy na vyhlasovanie nehnuteľností za národné kultúrne pamiatky v čase, keď ich vlastník si osvojí konkrétny zámer na prestavbu alebo asanáciu sú problematické z hľadiska akceptácie zo strany vlastníkov.

Stavebný úrad v územnom konaní, podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. V zmysle § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä

► súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania

► vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a

► predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Podľa § 39a stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie

stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa ods. 2 § 39a stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby

sa určia požiadavky na ochranu prírody a krajiny ► zabezpečenie starostlivosti o životné
prostredie; ► na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na

► výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb,

► na výšku stavby, prístup a užívanie

stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

► na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a

nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti a vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákonu, územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti :

a) meno, priezvisko a adresu navrhovateľa a ostatných účastníkov konania,

b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia,

c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa

predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona,

postačí opis územia,

d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona,

e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania,

f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania,

g) dobu platnosti rozhodnutia.

Nie je potrebné uvádzať údaj o výmere jednotlivých pozemkov resp. celkovú výmeru a taktiež údaje o zaradení pozemkov podľa kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. Územné rozhodnutie je popri územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie ďalším zo základných nástrojov územného plánovania (§ 2 ods. 7 stavebného zákona) ktorým sa zabezpečujú úlohy územného plánovania (§ 2 ods. 2 písm. d) stavebného zákona). Na rozdiel od všeobecného charakteru územného plánu je územné rozhodnutie individuálnym rozhodnutím správneho orgánu o konkrétnom návrhu.

Stavebný úrad je povinný o návrhu konať a za účelom posúdenia návrhu zistiť skutkový stav a obstarať si všetky dostupné podklady pre rozhodnutie. V územnom konaní sa zameria na posúdenie návrhu z hľadiska starostlivosti o životné prostredie s cieľomudržateľného rozvoja, potrieb požadovaného návrhu v území a jeho dôsledkov, preverí dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a zabezpečí a zosúladí stanoviská dotknutých orgánov a posúdi námietky účastníkov konania.

Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a. Inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. To znamená, že zákon pripúšťa v prípade absencie východiskového záväzného podkladu, ktorým je schválený územný plán obce posúdiť návrh na základe iných existujúcich podkladov určených zákonom.

Územný plán obce je základným územnoplánovacím dokumentom na miestnej úrovni, ktorým sa majú na území obce zosúladiť a skoordinovať všetky záujmy štátu vyplývajúce z koncepcie územného rozvoja Slovenska, regionálne potreby a záujmy vyplývajúce z územného plánu regiónu a miestne záujmy organizácií, podnikateľov, občanov a obce samej. Potrebu mať územnoplánovaciu dokumentáciu sa neviaže iba na vytvorenie

podmienok pre novú výstavbu. Povinnosť mať územný plán obce ustanovil zákon v ustanovení § 11 ods. 2 stavebného zákona s ohľadom na potrebu plánovitého riadenia rozvoja pre obce s počtom obyvateľov väčším ako 2000 a tie, v ktorých prichádza k podstatným zmenám v priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia. Obce obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu najmä z vlastného podnetu a sú povinné sledovať vývoj v území a reagovať na požiadavky vyplývajúce z aktuálneho stavu územia. Rozhodnutie o obstaraní územnoplánovacej dokumentácie, prípadne jej zmeny alebo doplnky je výlučne v kompetencii obce. Obsah územného rozhodnutia je podrobnejšie vymedzený v § 39a až 39d stavebného zákona (podľa toho, o aký druh územného rozhodnutia ide) a v § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.

Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Rozhodnutím o využití územia sa, podľa § 39b stavebného zákona, povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti. V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môže určiť aj kapacitná únosnosť využívania územia na voľno časové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie kapacity. Podľa § 37a ods. 2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho

nezastavaných plôch, vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby. Osobitne sú vymedzené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (napr. na likvidáciu alebo zmiernenie exhalátov, hluku, tepla, otrasov, pre nakladanie s odpadmi). Umiestňovať stavby možno len na základe územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie je prvým v rade rozhodnutí stavebného orgánu, ktoré sú potrebné na začatie samotných stavebných prác. Stavebný zákon rozlišuje niekoľko územných rozhodnutí, a to rozhodnutie o umiestnení stavby , rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo ochrannom pásme a rozhodnutie o stavebnej uzávere. Na územné konanie je príslušný stavebný úrad. Účastníkmi územného konania sú navrhovateľ, obec, ale len v prípade, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie. Účastníkom územného konania na základe ustanovení stavebného zákona je aj ten, komu postavenie účastníka vyplýva z osobitných predpisov, napr. zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Účastníkmi územného konania o umiestnení stavby sú aj právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím stavebného úradu priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú v nájomcovia bytov alebo nebytových priestorov. Dôležitým predpokladom na začatie územného konania je vlastnícke právo k pozemku, prípadne súhlas vlastníka. Bez súhlasu vlastníka pozemku možno vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
Samotné územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka konania. Návrh musí byť doložený dokumentáciou. Zákon výslovne stanovuje požiadavku, aby dokumentácia bola spracovaná oprávnenou osobou. V návrhu by tiež mali byť uvedení účastníci konania ak sú navrhovateľovi známi. V prípade, ak návrh neobsahuje všetky skutočnosti, resp. kompletnú dokumentáciu, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi. Zároveň je stavebný úrad povinný navrhovateľa upozorniť, že územné konanie zastaví, ak návrh nebude v stanovenej lehote doplnený. Na základe podaného návrhu príslušný stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie. Ústne konanie môže byť spojené s miestnym zisťovaním. Stavebný orgán zároveň upozorní účastníkov konania na skutočnosť, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne ( zásada koncentrácie). Ústne konanie je teda pre účastníkov, ktorých práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť územným rozhodnutím dotknuté, veľmi dôležité, lebo v ďalšom priebehu územného konania sa na ich pripomienky neprihliadne. Stavebný zákon však umožňuje od ústneho konania upustiť, a to výlučne v prípade, ak je pre územie spracovaná územno-plánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh. V prípade, ak stavebný úrad upustí od ústneho konania, je povinný určiť lehotu, dokedy môžu účastníci uplatniť námietky. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 dní. V rovnakej lehote by mali svoje stanoviská oznámiť aj dotknuté orgány štátnej správy. V prípade, ak na posúdenie návrhu potrebuje orgán štátnej správy dlhší čas, požiada stavebný úrad o predĺženie lehoty. Ak stavebný úrad v stanovenej lehote nedostane stanovisko ani žiadosť o predĺženie lehoty, predpokladá sa, že príslušný orgán štátnej správy so stavbou súhlasí. Stavebný úrad posudzuje návrh na začatie územného konania na základe územného plánu obce a územného plánu zóny. Ak územný plán nebol spracovaný, stavebný úrad je na základe ustanovení stavebného zákona oprávnený obstarať iné podklady na územné rozhodnutie vrátane skutočností zistených vlastným prieskumom a pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, preskúma súlad s územným plánom, resp. inými obstaranými dokladmi. Stavebný úrad tiež posudzuje, či návrh vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. V osobitných prípadoch, ak posúdenie nepatrí iným orgánom, tiež posudzuje, či sú splnené hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod.
Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestnenie stavby na pozemku, podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Existujú aj stavby na ktoré zákon rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje. Ide o stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.

V zmysle ustanovení stavebného zákona je stavebný úrad za určitých podmienok oprávnený spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Môže tak urobiť v prípade jednoduchej stavby alebo jej prístavby, resp. nadstavby, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Pri ostatných stavbách môže obe konania spojiť v prípade, ak ich umiestnenie vyplýva z územného plánu zóny.
Rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie však nestráca platnosť, ak bola v dvojročnej lehote podaná žiadosť o stavebné povolenie. Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľ podanú pred uplynutím lehoty platnosti.

§ 39c vymedzuje rozhodnutie o chránenej časti krajiny:

Ods.1 Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice, zakazujú alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.

Ods.2 Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz, obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov a postreku stromov, hnojenia pôdy, prevádzky vysokofrekvenčných prístrojov, zabezpečujú sa požiadavky dotknutých orgánov a pod.

Ods.3 Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.

Ods.4 Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti krajiny, alebo to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť.

Zákon o ochrane pamiatkového fondu upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Upravuje aj organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.
§ 31 vymedzuje „Konanie o náprave

Ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.

Ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.
Ak ide o ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového územia, krajský pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na zákaz alebo obmedzenie nepovolenej činnosti a takej povolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie kultúrnej pamiatky alebo môže spôsobiť jej poškodenie, zničenie alebo odcudzenie. Ak ide o závažné a bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového územia, môže krajský pamiatkový úrad rozhodnúť okamžite. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok.
Ak vlastník hnuteľnej kultúrnej pamiatky nezabezpečí podmienky na jej zachovanie, ochranu pred poškodením, zničením alebo odcudzením, krajský pamiatkový úrad rozhodne o jej prevzatí do úschovy alebo o premiestnení do úschovy v odbornej inštitúcii, a to až dovtedy, kým trvajú dôvody na jej premiestnenie.
§ 32 vymedzuje „Obnovu kultúrnej pamiatky a úpravu nehnuteľnosti

Obnova kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti.
Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.
K žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.
V rozhodnutí o zámere obnovy krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.
Pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.

K žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
V rozhodnutí krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.
Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území môže spracovať len fyzická osoba autorizovaná podľa osobitného predpisu.
Projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia. Pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
Pred začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v ochrannom pásme, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný zámer z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti.
V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
V priebehu obnovy kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme vykonáva krajský pamiatkový úrad štátny dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak krajský pamiatkový úrad zistí nedostatky, ktorých následkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie alebo zničenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo zistí konanie vlastníka v rozpore s rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom, rozhodnutím o zastavení prác práce zastaví. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok.
Ak v priebehu obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti dôjde k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, ten, kto práce vykonáva, je povinný až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. Krajský pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia nálezu.

Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej obnovy odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác krajskému pamiatkovému úradu.

§ 41 zák. o ochrane Pamiatkového fondu v ods.4 stanovuje, že Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s príslušným stavebným úradom zabezpečuje podmienky ochrany archeologických nálezísk v územnom a stavebnom konaní.

V ods.5 hovorí, že Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy zabezpečuje odbornú konzerváciu, vhodné využitie a prezentáciu nehnuteľných archeologických nálezov a archeologických nálezísk podľa možností v pôvodných nálezových súvislostiach. Sprístupnenie nálezísk verejnosti nesmie mať za následok ich poškodenie alebo nadmerné opotrebovanie.

Autor :Veronika Poláčková

Zdroj : www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora