Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, sa územným plánovaním sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Plánovanie má všeobecný charakter a vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Územným plánovaním sa určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie. Orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady.

Základné nástroje, ktoré sa používajú pri územnom plánovaní sú:

1. územnoplánovacie podklady

       a.urbanistická štúdia,
       b.územný generel,
       c.územná prognóza
       d.územno-technické podklady,

2. územnoplánovacia dokumentácia


       a.celoštátny stupeň (Koncepcia územného rozvoja Slovenska),
       b.regionálny stupeň (územný plán regiónu),
       c.obec (územný plán obce),
       d.časť obce (územný plán zóny), 

3. územné rozhodnutie.

Na činnosť v rámci územného plánovania sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Charakteristickou formou jeho spracovania je štúdia, prognóza alebo plán. A práve územný plán obcí a zón je podkladom pre neskoršie vydanie územného rozhodnutia. Je to vopred stanovený rozvrh činnosti s ohľadom na cieľ a prostriedky potrebné na ich dosiahnutie.

úrady, transformujú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejný záujem.

Vzhľadom na zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa pod pojmom ochrana prírody a krajiny rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov.

Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému a ekologickej stability, čo je verejným záujmom. Osoby, ktoré zamýšľajú vykonávať takúto ohrozujúcu činnosť, sú povinné navrhnúť opatrenia prispievajúce k jeho vytváraniu a udržiavaniu. Ďalej sú povinné na vlastné náklady vykonávať opatrenia, ktoré budú smerovať k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia a tieto opatrenia zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie.

Ak osoba vykonáva činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny, orgán ochrany prírody najskôr upozorní, a potom obmedzí alebo zakáže túto činnosť až do odstránenia nedostatkov. Následne nariadi, aby v určenej lehote odstránil škodlivé následky a určí podmienky na ďalšie vykonávanie tejto činnosti. Ak sa následky neodstránia v určenej lehote, odstráni ich orgán ochrany prírody na náklady povinného.

Štátnu správuvo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva:

a)      ministerstvo (ako ústredný orgán),
b)      Slovenská inšpekcia životného prostredia,
c)      krajský úrad životného prostredia,
d)      obvodný úrad životného prostredia,
e)      obec.

Orgán ochrany prírodyje dotknutým orgánom v konaniach vo veciach ochrany prírody a krajiny, hlavne ak ide o:

a)      schválenie alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie,
b)      vydanie územného rozhodnutia,
c)      vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby,
d)      vydanie povolenia terénnych úprav, prác alebo zariadení, ak sa nevyžaduje územné rozhodnutie,
e)      vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby,
f)        vydanie rozhodnutia o odstránení stavby alebo dodatočnom povolení stavby,
g)      vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení prieskumného územia,
h)      vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia,
i)        vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení dobývacieho priestoru,
j)        schválenie alebo zmenu základného dokumentu podpory regionálneho rozvoja,
k)      vydanie rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na chránených   druhoch a chránených biotopoch.

Orgán ochrany prírody uplatňuje svoje záujmy najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti.

Cieľmi a výstupmi územného plánovania je trvalo udržateľný rozvoj, cieľavedomá optimalizácia vzťahu človeka a prírody v priestore, zachovanie a podpora identity prostredia a človeka v ňom. Konečné usporiadanie územia na celoštátnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni je syntézou sociálnym, ekologických, ekonomických, technických a kultúrno-estetických prístupov k prostrediu v najširšom zmysle, ktoré vyústia do určitého rozhodnutia. To by malo obsahovať:

  • zachovanie a rozvíjanie prírodných, kultúrnych a materiálnych hodnôt,
  • sústavné zlepšovanie životných podmienok, životného prostredia a ekologických požiadaviek v súlade s presadzovaním trvalo udržateľného rozvoja,
  • vytváranie predpokladov pre harmonický rozvoj jednotlivcov a spoločnosti s akceptáciou verejnosti,
  • uspokojovanie požiadaviek a potrieb verejnej správy, samosprávnych orgánov a súkromného sektoru, ktorý je hlavným nositeľom investícií.

Podľa jedného architekta sa "príroda a človek nemôžu posudzovať oddelene. Technické, humanitné, sociálne a prírodné vedy by sa mali spojiť a rozšíriť oblasť poznatkov a spoločného výstupu pre oblasť tvorby krajiny vo všetkých oblastiach".


Autor :Daniela Augustínová

Zdroj : www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora

Zobrazenia: 248

© 2021  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby