Občiansky zákonník túto problematiku uvádza v §127 ods.1, tak že: vlastník nesmie nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu presahujúce na jeho pozemok.

            Ide tu o prerastanie konárov a koreňov opäť nad mieru primeranú pomerom na pozemok suseda, čím dochádza k rušeniu a to najmä tienením, vysávaním živín z pôdy, bránením výhľadu, padaním lístia alebo plodov, alebo aj bráneniu zrážok. Z ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že sused má právo odstrániť zo svojej pôdy prerastajúce konáre a korene stromov, avšak to nesmie urobiť v nevhodnej ročnej dobe a nešetrným spôsobom. Nevhodnosť doby je daná vegetačným obdobím a za šetrný treba považovať taký zásah, ktorý je primeraný na odstránenie rušenia.(R 37/1985) Tu ide skôr o odbornú záležitosť a takýto zákrok má byť prevedený s maximálnym ohľadom na životnosť stromu. Otázka šetrnosti sa rieši z hľadiska pomerov oboch účastníkov a spoločnosti. Treba si však uvedomiť, že následky odstránenia koreňov sú také, že neexituje možnosť navrátenia do predošlého stavu. V niektorých prípadoch je nutné dokonca úradné povolenie na odstránenie stromu. Pojem vhodná ročná doba je tiež individuálny pre každú drevinu, avšak najčastejšie je to obdobie vegetačného pokoja. Možnosť suseda odstraňovať korene stromu zo svojho pozemku je považovaná za akt svojpomoci, sused túto možnosť môže a nemusí využiť. Toto právo je trvalé a uplatniteľné kedykoľvek, aj keby došlo ku zmene vlastníka pozemku a teda zároveň aj k zmene vlastníka stromu, pretože strom sa považuje za súčasť pozemku a je vlastníctvom vlastníka pozemku z ktorého vyrastá.  Ak by nastala situácia, že vlastník stromu by s takýmto zákrokom nesúhlasil, sused je naďalej oprávnený odstrániť korene stromu napriek nesúhlasu vlastníka, avšak nesie všetku zodpovednosť za nesprávne posúdenie podmienok. Ak by takým zásahom vznikla škoda, niesol by zodpovednosť podľa ustanovení o náhrade škody.

            Problematika koreňov je odlišná od problematiky vetiev. Zatiaľ, čo korene stromu mohol vlastník susediaceho pozemku odstrániť a odstránené korene sa stávali jeho vlastníctvom, toto oprávnenie mu ostáva aj v prípade konárov stromu, ale plody, ktoré sú na konároch stromu, ktoré odstránil, alebo ktoré spadli na jeho pozemok z presahujúceho konára, nie sú jeho vlastníctvom. Aby nedochádzalo k sporom, bolo by rozumné a v súlade s dobrými mravmi, aby sa susedia dohodli medzi sebou navzájom, že vlastník pozemku, nad ktorým sú konáre, vyzve vlastníka stromu, aby si prišiel pozbierať ovocie na jeho  pozemok, alebo naopak, vlastník stromu povolí vlastníkovi pozemku, aby si ponechal ovocie z konára prevísajúceho nad jeho pozemkom a ovocie, ktoré spadlo na zem.  I v tomto prípade prevísania konárov existuje podmienka ich odstránenia vo vhodnej dobe a šetrne. Vlastník je oprávnený požadovať od suseda ovocie, ktoré spadlo na zem, vlastník pozemku je povinný mu ho vydať. Dobré mravy vyžadujú, aby sa tak stalo obratom, pretože spadnuté ovocie sa ľahko kazí.[1]

Vlastník ovocia by nemal čakať a ihneď sa obrátiť na suseda so svojou žiadosťou a taktiež aj sused by mal okamžite vyzvať vlastníka stromu, aby si svoje ovocie odniesol z jeho pozemku. Na túto situáciu sa vzťahuje aj 127 ods.3 podľa ktorého   vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. V prípade ak by si vlastník susedného pozemku, ovocie privlastnil a spotreboval ho, išlo by o bezdôvodné obohatenie.

            Vo veci sp. zn. 13 C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty, vec posúdil podľa ustanovenia §127 OZ.[2]