Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila hluk za najvýznamnejšiu hrozbu pre zdravé životné prostredie, bezprostredne po znečistení ovzdušia.

Iná Štúdia ukázala, že hluk nie je príliš veľkým fanúšikom ani zdravého stravovania a doslova môže zničiť chuť jedla. Ovplyvňuje totiž okrem iného naše vnímanie slanosti či sladkosti podávaných jedál. Čím vyššia hladina hluku, tým menej cítime slanosť a sladkosť. Výsledkom môže byť, že si jedlo nadmerne prisolíme či ocukrujeme. A to zdravé určite nie je.

Týka sa to aj školských jedální, ktoré patria k obzvlášť hlučným miestam. Jedálne prekračujú podľa výskumovv mnohých prípadoch úroveň hluku 80 dB, čo je na úrovni cirkulárky vo vzdialenosti len pár metrov. Hluk tu prirodzene pochádza z pohybu, narábania s nábytkom (posúvania stolov a stoličiek), kuchynských spotrebičov, používania príborov a riadu, či komunikácie. „Problém však nastáva inde. Vybavenie používané v školskej jedálni a kuchyni je z dôvodu vysokých nárokov na údržbu a hygienu, prevažne z tvrdých materiálov, ako kov a drevo. To spôsobuje, že hluk nemá byť čím pohltený, preto sa odráža v priestore,“ hovorí Peter Petraško zo švédskej spoločnosti Ecophon, ktorá sa už 60 rokov venuje vytváraniu prostredia, v ktorom vládne akustická pohoda. V spolupráci s občianskym združením Skutočne zdravá škola, ktoré vzdeláva deti a dospelých v oblasti zdravého stravovania, chce Ecophon prispieť k zlepšeniu kultúry stravovania a tiež zdravia detí, učiteľov aj pracovníkov jedální. Cieľom spolupráce je nielen upriamiť pozornosť na problematiku, ale prinášať do škôl riešenia v podobe postupného odhlučnenia školských jedální.

Hluk môže ohroziť zdravie

Spomeniete si na scénky zo školských jedální, kde učitelia opakovane napomínajú žiakov, každý na každého zvyšuje hlas a celé to pripomína mravenisko? V takomto prostredí je náročné udržiavať poriadok a disciplínu, ale to je ešte ten menší problém. Pracovať v takomto hluku, kde by ste v špičke potrebovali chrániče sluchu, spôsobuje stres. Týka sa to tak personálu, ako aj zákazníkov jedálne, v tomto prípade žiakov a učiteľov. O závažnosti problému svedčí aj správa zo Španielska, podľa ktorej bola v tejto krajine prvýkrát uznaná choroba z povolania zamestnancovi jedálne školy z dôvodu poškodenia sluchu.

Slovensko zaostáva vo vytváraní vhodných akustických podmienok v školských jedálňach

Problémom je, že kým vo väčšine krajín EÚ, vrátane susedného Česka sú technické normy udávajúce prípustné hodnoty času dozvuku či regulujúce používanie materiálov, ktoré pohlcujú nadbytočný hluk záväzné, u nás majú len odporúčací charakter. Prvým cieľom je preto dostať našu legislatívu na úroveň krajín únie.