Pre účinné zníženie relatívnej vlhkosti v interiéri je potrebné nájsť skutočné príčiny a cesty prenikania vlhkosti do ovzdušia.

Zdroje vlhkosti vo vnútornom prostredí

Vlhkosť je súčasťou takmer každej stavebnej konštrukcie, určité množstvo vlhkosti nie je pre stavbu nebezpečné a z hľadiska vnútornej mikroklímy je aj pozitívnym faktorom. Avšak pri hromadení vlhkosti v určitých miestach dochádza k degradácii konštrukcií a môže byť aj príčinou zníženej funkčnosti budovy.

Spôsoby prenikanie vlhkosti do objektu :

1. voľná voda narážajúca na murivo a stekajúca po jeho povrchu
2. erózia spôsobená nárazmi vetra a dažďa, následné vnikanie vlhkosti, zmáčanie povrchu od dažďovej vody
3. vlhkosť prenikajúca do muriva knotovím javom, v styku zeminy a muriva pri absencii zvislej hydroizolácie – zlý detail pri styku zeminy a muriva
4. kondenzácia vlhkosti na povrchoch stien, najmä v kútoch a v rohoch, vplyvom zlých tepelno-technických vlastností konštrukcie
5. voľná voda prenikajúca do budovy zlým konštrukčným detailom strešného plášťa
6. voľná voda prenikajúca do budovy z porúch zdravotných inštalácií a porúch stavebných
7. voda vzlínajúca z pod základovej škáry
8. zemná vlhkosť podporovaná salinitou
9. voľná voda prenikajúca do muriva zlým stavebným detailom soklovej časti
10. voda stekajúca po murive pod terénom
11. kapilárna vlhkosť a vlhkosť zabudovná do konštrukcií mokrými procesmi
    
12. kumulujúca sa vlhkosť pod objektom
13. vlhkosť prenikajúca do objektu zlým stavom dažďových zvodov
14. vlhkosť prenikajúca do objektu komínmi bez ochrany pred vnikaním vlhkosti do prieduchu
15. hladina podzemnej vody

Pre účely posudzovania miery zavlhnutia objektu môžeme vlhkosť rozdeliť na:

Voda zrážková pôsobí nárazovo, degraduje omietky na ktorých vznikajú poruchy jej pôsobením ktorými sa voda dostáva k murivu zmáča ho a kapilárami preniká hlbšie do muriva. Taktiež je príčinou prísunu nebezpečných solí do konštrukcie ktoré svojím pôsobením zapríčiňujú nielen
estetické ale aj statické a hygienické problémy. Poruchy môžeme odstrániť kvalitnou omietkou, vytvorením presadenej steny s prevetrávanou medzerou, prevetrávaným soklom s nízkou nasiakavosťou, nanesením hydrofóbneho náteru alebo inou ochranou pred poveternostnými vplyvmi muriva.

Vlhkosť zemná pôsobí dlhodobo na konštrukcie pokiaľ nie je vytvorený kvalitný hydroizolácie (ďalej len HI) systém preniká kapilárnymi silami do suterénu a aj do vyšších podlaží. Najúčinnejší spôsob ochrany je vytvorenie vodorovnej a zvislej HI s kvalitným napojením. Pri historických budovách je väčšinou náročné vytvoriť nový HI systém so zabezpečením napojenia zvislej a vodorovnej HI pod podlahou preto je nutné čo najefektívnejšie vodu rýchlo odviesť od konštrukcie vytvoriť difúzne priepustnú vrstvu napr. zo štrku po celej výške konštrukcie. Štrkom voda ľahko pretečie až k vytvorenej drenáži ktorá vodu odvedie do kanalizácie. Takto vytvorený systém má nízky difúzny odpor a dobre prevetráva murivo. Ďalšou možnosťou je vytvorenie prevetrávanej dutiny ktorá chráni murivo pred zemnou vlhkosťou a taktiež zabezpečí po správnom návrhu prevetrávanie muriva.

Voda prevádzková vzniká samotným používaním budovy (varením, praním, športom,...) taktiež nekvalitnými napojeniami zdravotechniky v objekte. Odstránenie tejto vlhkosti môžeme dosiahnuť pravidelným vetraním, dobrým vytápaním, vhodným dispozičným riešením, kvalitnými zdravotechnickými rozvodmi.

Voda kondenzačná príčinou výskytu plôch na ktorých kondenzuje voda, je chladný povrch stien alebo podláh. Zjednodušene sa dá kondenzácia rozdeliť na:

1. Zimnú, ktorá sa vyskytuje v tých častiach budovy, ktoré nie sú dostatočne izolované;
2. Letnú a to u takých konštrukcií, ktoré majú veľkú tepelnú kapacitu, v čase keď je konštrukcia naakumulovaná chladom a naopak v exteriéri je relatívne teplo, dochádza v dôsledku vetrania (vnikanie ohriateho vzduchu) ku kondenzácii na studených plochách.

Odstránenie kondenzačnej vlhkosti môžeme zabezpečiť zlepšením tepelnotechnických vlastností konštrukcií, kvalitným vetraním, správnym vykurovaním miestností alebo zmenou prevádzky.