Voda je na jednej strane základnou podmienkou pre život, no na strane druhej hrozbou pre stavebné objekty, najmä pre časti, ktoré sú vybudované pod úrovňou terénu respektíve v tesnom kontakte s terénom. Voda pôsobí rušivo takmer na všetky stavebné látky, a preto musíme stavebné konštrukcie vystavené jej pôsobeniu účinne chrániť vhodnými opatreniami. Poruchy budov, ktorých príčinou je vysoká vlhkosť, salinita a ďalšie s ňou súvisiace javy, ovplyvňujú ich životnosť a tiež možnosti využívania vnútorných priestorov. Približne 80% obyvateľov strednej Európy býva v stavbách starších ako 35 rokov, čo je optimálny čas životnosti v tej dobe používaných hydroizolácii stavieb. Väčšina týchto objektov, nie je izolovaná ani iným spôsobom chránená proti vode a vlhkosti. Z toho vyplýva, že tieto budovy sú s vysokou pravdepodobnosťou zavlhnuté a bývanie v nich je zdraviu škodlivé. Prvým príznakom problémov s vlhkosťou je zvyčajne estetická porucha na povrchu steny, odlupovanie náteru alebo narušenie omietky. Pre úspešnú voľbu sanačnej úpravy zavlhnutej konštrukcie je potrebná dôkladná analýza príčin výskytu zvýšenej vlhkosti a možné dopady navrhovaných úprav na konštrukcie a ďalšie užívanie stavby.

Prejavy zvýšenej vlhkosti na zvislých konštrukciách

Vplyvom pôsobenia vlhkosti sa na murive prejavujú charakteristické vlhkostné mapy, ich tvar a výskyt je smerodajný pre určenie príčiny zvýšenej vlhkosti.

• Vzlínajúca vlhkosť do muriva z podzákladia

Súvislé mapy sa objavujú v oblastiach styku obvodových stien a stredných stien, v kútoch pozdĺž obvodu, v miestach schodiskový telies a výťahových šachiet.

• Vlhkosť prenikajúca do muriva z oblastí, kde je voda naakumulovaná

Na stredných múroch kolmo situovaných k obvodu sa tvoria vlhkostné mapy v tvare trojuholníka ktorého prepona klesá smerom do stredu objektu.

• Vlhkosť na povrchu muriva kondenzujúca vplyvom jeho tepelno technických vlastností a nedostatočným pohybom vzduchu

Na murive sa objavujú viditeľné, nepravidelne ohraničené vlhkostné mapy zdanlivo nelogicky, na rôznych častiach muriva, často aj vysoko nad suchou časťou muriva, v horných kútoch miestností , v oblastiach tepelných mostov (okná, dvere, kotvenie reklám a podobne) a pätách klenieb.

Prejavy zvýšenej vlhkosti na vodorovných konštrukciách

Hlavné vplyvy, ktoré spôsobujúporuchy horizontálnych konštrukcií, ktoré nie sú v priamom kontakte s terénom, je vysoká hmotnostná vlhkosť zvislých konštrukcií, vlastnosti stavebného materiálu a priestorová relatívna vlhkosť v miestnostiach pod nimi.

• Stropy a klenby bývajú poväčšine viditeľne zavlhnuté :

1. V miestach kontaktu stropov s obvodovými stenami
2. V pätách klenieb
3. Vo vrstvách pod nášľapnými vrstvi podlahy

Dobre izolované podlahy nad miestnosťami s vysokou relatívnou vlhkosťou sú často dôvodom pre radikálne zhoršovanie vlhkostného stavu celej skladby.

Podlahové vrstvy v kontakte s terénom

Podlahy sa často vzdúvajú vplyvom vlhkosti, prípadne sa rozpadávajú hnilobou. Vytvárajú sa podmienky pre výskyt plesní a húb.

Dôvodom tohto stavu sú najmä vysoká vlhkosť zeminy v podzákladí, eventuálne blízkosť vody, Poruchy alebo nevhodný typ hydroizolačného systému respektíve jeho úplna absencia.

Čo je potrebné brať v úvahu pred sanáciou objektu

Pri vytváraní koncepcie dodatočného hydroizolačného systému je nutné si položiť otázku či je potrebné izolovať podlahu pokiaľ ani murivo nie je zaizolované a aké veľké úpravy v dispozícii, prevádzke alebo v type nášľapných vrstiev by to znamenalo.

Nie všetky metódy na odstraňovanie vlhkosti z konštrukcií sú úspešné, najmä vtedy, ak sú zvolené náhodne podľa informácií o dosiahnutých výsledkov u iných typov stavieb bez ohľadu na špecifické a odlišné podmienky. Ak prihliadneme na druh muriva, väčšina uvádzaných metód sa používa pri tehlovom murive, málo metód pri zmiešanom a ešte menej pri kamennom murive, pričom takmer všetky staršie stavby majú murivo práve kamenné alebo zmiešané. Tieto metódy odstraňujú vlhkosť steny obyčajne nad terénom, pretože sú realizované z exteriéru. Ak sú budovy podpivničené suterénne steny zostávajú teda i naďalej pod škodlivými účinkami vody i vlhkosti. Suterénne priestory zostávajú aj po sanácii zavlhnuté, teda neobývateľné, resp. nevhodné pre prevádzku, kde sa dlhšie zdržiavajú ľudia. Navyše vlhkosť konštrukcií, ktoré budú pod novovytvorenou hydroizolačnou skladbou sa bude rapídne zvyšovať čo môže mať v budúcnosti za následok vážne statické poruchy celého objektu.

Záver

Odstránenie vlhkosti stien nie je len problém ekonomický, ale aj fyzikálny, teda či je ekonomické steny vysušovať alebo celú stavbu demolovať a nahradiť ju novou, či sanáciou budeme môcť obnoviť rezistenciu stavby voči vnikaniu vlhkosti.
Pri rozhodovaní o spôsobe sanácii objektu treba brať do úvahy všetky kritériá, najmä však historickú alebo kultúrnu hodnotu objektu.

Zdroj: Odvlhčováni staveb, Michael Balík a kol. vydavateľstvo Grada