Momentálna situácia na stavebnom trhu je veľmi priaznivá. Všade okolo nás si môžeme všimnúť rozostavané budovy, či už rodinné budovy, bytové budovy, administratívne budovy - novostavby či rekonštrukcie. Toto je dôkazom ,,stavebného boomu", ktorý momentálne zažívame. V posledných rokoch prevláda hlavne výstavba rodinných budov.
Čo je to nízkoenergetická budova?
Majitelia svojich budúcich novostavieb by samozrejme ocenili čo najnižšie platby za energie. Toto sa dá jednoducho dosiahnuť nízkou energetickou hospodárnosťou budovy a voľbou optimálnych a komplexných riešení.Optimálne je dosiahnuť kategórie nízkoenergetickej budovy, ultranízkoenergetickej budovy, alebo budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Nízkoenergetickou budovou sa podľa vyhl. 324/2016Z.z. rozumie budova definovaná ako trieda B pre celkovú potrebu energie budovy. S vyššou úsporou energie sú už len ultranízkoenergetickej budovy, ktorá je zatriedená do kategórie A1 a budova s takmer nulovou potrebou energie, ktorá je zatriedená do kategórie A0.
Faktor tvaru budovy
Keď si želáme dosiahnuť status nízkoenergetickej budovy, tak je potrebné zapojiť komplexné riešenia, ktoré vytvoria jeden celok. Preto len naprojektovanie jednotlivých konštrukcií na požadovaný tepelný odpor konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 nebude postačovať. Čiže ak konštrukcie budú spĺňať požiadavky tejto normy, nemusí to ešte znamenať, že budova dosiahne nízkoenergetický status.
Nízka spotreba energie sa dá dosiahnuť viacerými opatreniami. Jedným z nich je opatrenie už v samotnej projekčnej fáze, ktorým je výber tvaru budúcej budovy. Tvar budovy vyjadruje faktor tvaru budovy, ktorý má veľký význam pre výslednú potrebu tepla na vykurovanie.
Faktor tvaru budovy sa určí ako pomer teplovýmennej plochy budovy (A) k obostavanému objemu (V) budovy. Pre rodinný dom (budovu na bývanie) je ideálne, keď tento faktor dosahuje hodnotu 0,7 m-1 - ako uvádza STN 73 0540-2. V podstate by sa malo jednať o snahu dosiahnuť tvar budovy s čo najmenšou plochou teplovýmenného obalu, do ktorej sa zmestí čo najväčší objem. Ideálnym geometrickým tvarom pre tieto požiadavky je guľa. Samozrejme z typologického a funkčného hľadiska je nerentabilné stavať budovy v tvare gule. Ideálnym riešením pri zhodnotení všetkých faktorov je realizovať budovy v tvare valca, kocky či ležatého obdĺžnika. Čím sú konštrukcie jednoduchšie, tým je teplovýmenná plocha, čiže ochladzovaný povrch, menšia. Čím je faktor tvaru budovy menší, tým sú energetické nároky budovy na bývanie menšie pri rovnakom objeme.To znamená, že je dobré sa vyhýbať rôznym nepravidelným tvarom, uskočeniam na fasáde, kaskádovitým tvarom, otočeným kaskádam, či väčším výstupkom, alebo vysunutým miestnostiam.
Jednoduchším tvarom budovy na bývanie dokážeme eliminovať riziko vzniku nežiadúcich tepelných mostov. Zníži sa faktor tvaru budovy na bývanie, je menšia pravdepodobnosť, že pri realizácii dôjde k realizačnej chybe niektorého detailu a samozrejme i z investičného hľadiska je jednoduchší tvar budovy ekonomickejší. Napríklad ak si zvolíme tvar budovy podobajúci sa kocke, je predpoklad, že faktor tvaru budovy vyjde výhodnejšie ako faktor tvaru napríklad kaskádovej budovy. No nie je kocka ako kocka. Záleží aj od jej veľkosti. Čím je daná budova (kocka) väčšia, tým bude mať faktor tvaru budovy menší.
Napríklad:
Komentáre môžu pridávať iba registrovaný členovia.
Pripojte sa k sieti Stavebnictvo.sk - Pre tých čo pomáhajú, alebo chcú lepšie bývať.