Plastové okná sú úsporné, ľahké, ponúkajú výbornú tepelnú aj zvukovú izoláciu a sú odolné voči mechanickému poškodeniu. Môžu byť vyrábané z prvoplastu a bežnou praxou je pri produkcii aj kombinovanie prvoplastu s recyklovaným PVC. Bohužiaľ, práve o recykláte sa v poslednom čase šíria nepravdy, ktoré dehonestujú jeho kvalitu, vlastnosti aj pôvod. Zhrnuli sme osem hlavných mýtov, ktoré recyklátu neprávom kazia reputáciu.

Skôr než sa pustíme do vyvracania spomínaných mýtov, je potrebné definovať, čím sa recyklát líši od prvoplastu. Prvoplast je v podstate čisté PVC priamo stabilizované zinkom. Má plnú UV ochranu a používa sa hlavne na obvode profilov okien. Recyklát je plast na báze PVC, ktorý bol vyrobený počas recyklácie a má rovnaké parametre húževnatosti aj tuhosti ako prvoplast. Recyklovaná plastová zmes má dokonca lepšiu homogenitu aj distribúciu prísad v polymére. Napriek tomu sa o kvalite recyklovaného PVC pochybuje. Preto sa teraz zameriame na osem hlavných mýtov, ktoré sa o recykláte šíria, pričom použijeme fakty aj odborné názory.

Osem najrozšírenejších mýtov o recyklovanom plaste:

Mýtus 1: Recyklát obsahuje vysokú koncentráciu látok, ktoré sú zdraviu škodlivé.

Fakt: Pri výrobe PVC sa v minulosti používali ako stabilizátory ťažké kovy, ako  napríklad olovo, kadmium alebo bárium, prípadne organické látky. V Európskej únii sa kadmium prestalo používať v roku 2007, olovo v roku 2015. V súčasnosti sa ako stabilizátory používajú napríklad zinok a netoxické zlúčeniny na báze vápnika, ktoré nie sú zdraviu škodlivé. Túto problematiku stráži Európska únia prostredníctvom REACH. Ide o nariadenie, ktoré má za hlavný cieľ zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia v súvislosti s rizikami, ktoré môžu predstavovať chemické látky. V máji 2023 vydala Európska komisia zmenu REACH, v ktorej sa uvádza, že s účinnosťou od 29. novembra 2024 nesmú byť olovo a jeho zlúčeniny uvádzané na trh alebo používané vo výrobkoch, ktoré sa vyrábajú z polymérov alebo kopolymérov vinylchloridu (PVC),  ak sa koncentrácia olova rovná alebo je vyššia ako 0,1 % hmotnosti PVC materiálu. Mnohé odchýlky z tohto obmedzenia sú zavedené predovšetkým pre výrobky z PVC obsahujúce recyklovaný mäkčený PVC do 28. mája 2025; výrobky z PVC obsahujúce recyklovaný tvrdý PVC do 28. mája 2033, ak je koncentrácia olova (vyjadreného ako kov) nižšia ako 1,5 % hmotnosti recyklovaného tvrdého PVC.

„S týmto nariadením EÚ sa samozrejme plne zhodujeme a všetci naši členovia ho spĺňajú. Ak sa ukáže, že to tak nie je, rázne zakročíme a budeme ako komora vyžadovať postih aj nápravu stavu. Kto iný by mal dodržiavať pravidlá spojené so zdravím zákazníkov ako naši členovia?“ hovorí Ing. Ján Bedřich, výkonný riaditeľ Českej komory ľahkých obvodových plášťov (ČKLOP), a pokračuje: „Je tiež mimoriadne dôležité spomenúť, že pokiaľ ide o prítomnosť olova v profiloch, tento kov sa uvoľňuje iba pri horení profilu. Pri mechanickej recyklácii – na ktorú sa pri recyklácii výlučne spoliehame – sa materiál nespaľuje. Takže obavy z uvoľňovania olova nie sú namieste.“

Jeden z členov ČKLOP – nemecký výrobca okenných a dverných profilov VEKA – má na koncentráciu škodlivých látok v profiloch aj prísne interné regulácie. „Európska únia bude na základe výnimky REACH povoľovať koncentráciu olova nižšiu ako 1,5 % hmotnosti recyklovaného tvrdého PVC až do roku 2033.

Všetky naše profily však už teraz majú koncentrácie na úrovni nižšej ako 0,2 % a tieto veľmi nízke hodnoty spĺňame už niekoľko rokov,“ hovorí Milan Klepsa, zástupca spoločnosti VEKA na českom a slovenskom trhu.

Mýtus 2: Na rozdiel od prvoplastu, recyklát zosivie a zožltne.

Fakt: Recyklát môže byť po výrobe šedý alebo hnedý. Pokiaľ je pôvodný PVC zo starších okien alebo dverí triedený podľa farieb, výsledkom je nemiešaný recyklát, ktorý je možné priamo vrátiť do výroby nových profilov. Pri výrobe okenných či dverných profilov je recyklát extrudovaný do vnútorných stien profilov a v procese koextrúzie je obalený novým materiálom – prvoplastom. Zákazník ho teda neuvidí a nemusí sa obávať zmeny farieb.

Mýtus 3:  Recyklát je vyrábaný z rozdrvených PET fliaš.

Fakt: PVC a PET sú odlišné materiály. PET je polyetyléntereftalát, ľahko recyklovateľný termoplast zo skupiny polyesterov, používaný napríklad na výrobu nápojových fliaš (PET fliaš) alebo módnych doplnkov. PVC je skratkou pre polyvinylchlorid a ide o jeden z najrozšírenejších plastov na svete. Nedá sa však spracovávať spolu s inými plastmi, pretože má nižší bod tavenia a pri jeho zahriatí sa uvoľňuje chlór, ktorý treba odoberať. Pri recyklácii sa teda využívajú oba materiály samostatne a PVC recyklát rozhodne neobsahuje časti PET.

Mýtus 4: Slovenské normy nie sú určujúce a recyklát ich častokrát ani nespĺňa.

Fakt: Vlastnosti recyklátov PVC do roku 2008 stanovovala norma STN EN 15346 z júla 2008. V súčasnosti platí nová norma STN EN 15346: 2016 (64 8105) vydaná z mája 2015.  Ide o slovenskú verziu európskej verzie normy EN 15346:2014 a výrobcovia plastových okien sú povinní sa touto normou riadiť. Ich produkty musia vez výnimky spĺňať podmienky uvedeného dokumentu.

Mýtus 5:  Recyklát má kratšiu životnosť než prvoplast.

Fakt: Profily vyrábané s podielom recyklovaného materiálu zodpovedajú platným normám, ich materiálové zloženie je sledované a dozorované viacerými nezávislými orgánmi a ich životnosť sa nelíši od výrobkov, kde bolo využité len PVC prvoplastu.

Mýtus 6: Recyklát má horšie vlastnosti než prvoplast. Viac praská, krúti sa a prehýba pod záťažou.

Fakt: Ani toto tvrdenie nie je pravdivé. Recyklované PVC má podobné technologické vlastnosti ako prvoplast. Prítomnosť recyklovaného materiálu v profiloch nijako nezhoršuje ich fyzikálno-mechanické vlastnosti, ani vlastnosti vyrobených okien. Pri testoch sú rozhodujúce namerané parametre a vlastnosti okien. U výrobkov z recyklovaného PVC neboli zaznamenané žiadne horšie vlastnosti. „Môžem potvrdiť, že pri použití recyklátu nedochádza k zmenám mechanických a fyzikálno-technických vlastností. Je to dokonca naopak. Majú lepšie vlastnosti ako pôvodné PVC, pretože po mechanickom drvení dochádza k opätovnému spojeniu molekúl materiálu,“ objasňuje Ing. Ján Bedrich.

Mýtus 7: Recyklát v oknách presadzuje len zopár vybraných výrobcov PVC profilov, ktorým nezáleží na kvalite výrobku.

Fakt: Výrobcovia, ktorí stoja za viac ako 90 % európskej výroby PVC okien, sú členmi organizácie EPPA. Toto združenie európskych výrobcov plastových okenných profilov má vo svojich členských stanovách jasne deklarovanú podmienku, ktorá zaväzuje jeho členov dodržiavať normy EÚ a najvyššie štandardy kvality výroby vrátane podielu recyklátu v produkte. V tejto oblasti neexistujú pre členské firmy výnimky, a využívanie recyklátu medzi špičkovými európskymi výrobcami tak nie je ojedinelou záležitosťou. Je to presne naopak. „Navyše, efekty z využitia recyklátu v profiloch sú obrovské. Je dokázané, že každá tona PVC recyklátu ušetrí v porovnaní s nasadením primárneho PVC až 1,87 ton emisií CO2. Pritom z fyzikálneho pohľadu je tento materiál absolútne rovnocenný. Z recyklácie starých PVC okien nie je len PVC, ale získavajú sa aj ďalšie okenné komponenty. Teda sklo, oceľ z výstuže aj zinkové zliatiny z kovania, a to prakticky v stopercentnom zhodnotení,“ zdôrazňuje Ing. Ján Bedrich.

Mýtus 8:  Snaha o využívanie recyklovaného plastu sa objavuje výhradne v okenárskom biznise, iné sektory využívajú prvoplasty.

Fakt: Existuje celý rad odvetví a značiek, ktoré využívajú recykláciu plastov. Snahou drvivej väčšiny z nich nie je šetrenie na kvalite, ale zvyšovanie udržateľnosti vlastného podnikania a znižovanie uhlíkovej stopy. A to ako vlastnej, tak celého segmentu, v ktorom spoločnosť pôsobí. Napríklad európski výrobcovia obalov budú do roku 2030 zvyšovať podiel recyklátu v plastových fľašiach minimálne na 30 %. Odevný gigant Adidas už niekoľko rokov vyrába z recyklovaných plastov športové tašky, oblečenie a dokonca aj bežecké topánky. Recyklované plasty sú prítomné aj v automobilovom priemysle. Napríklad pri výrobe vozidla Ford Bronco Sport bol v sponách káblových zväzkov využívaný recyklovaný plast z rybárskych sietí a v pláne je tiež využiť recyklované PVC aj na ďalšie aplikácie – napríklad kryt motora. Podľa vyjadrenia zástupcov spoločnosti Ford má každý automobil americkej značky potenciál využiť viac ako 300 kilogramov recyklovaného plastu.