Pri prechádzke lesom, kúrení či obkladoch sa môžete stretnúť s viacerými druhmi drevín. Medzi nimi nájdete drevo tvrdé i mäkké. Každé je dobré na niečo iné. Spoznajte základné rozdiely medzi nimi.

Mäkké drevo

Mäkké drevo pochádza predovšetkým s ihličnatých stromov, ako je smrekovec, borovica či jedľa. Výhodou tohto dreva je možný obsah živice. Vďaka tomu je možné použiť ho na zapálenie ohňa, pretože živica urýchli rozhorenie tohto dreva. Na strane druhej ale nie je príliš vhodné na prípravu jedál. Za tým tiež stojí spomínaná živica, ktorá potraviny zadymí a môže spôsobiť miernu nevoľnosť. Počas horenia mäkkého dreva, ktoré obsahuje živicu, veľmi veľa odlietavajú iskry a výrazne dymí.

Smrek a borovica sa veľmi často využívajú aj v stavebníctve. Je tomu tak najmä preto, že ide o pružné dreviny, ktoré sa ľahko opracúvajú, no okrem toho sú aj húževnaté a pevné. Smrek sa používa napríklad na výrobu tatranského profilu či podláh. Jeho výhodou je, že sa dobre opracúva, reže a neskôr aj natiera či morí.

Tvrdé drevo

Tvrdým drevom sa vyznačujú listnaté dreviny, ako je buk, dub, prípadne hrab a podobne. V porovnaní s mäkkým drevom poskytujú stabilnú a vyššiu výhrevnosť. Tvrdé drevo sa skvelo hodí na úpravu jedla, ako je pečenie, grilovanie, dusenie v kotle či opekanie.

Tvrdosť dreva sa dá merať

Tvrdosť dreva je možné odmerať a používajú sa na to dve metódy – Janka a Brinellova. Najviac využívanou je tá prvá, ktorá získala meno podľa výskumníka Gabriela Janka. Ako meranie tvrdosti funguje? Malá oceľová guľôčka sa vtláča do dreva dovtedy, kým nie je vnorená polovica jej priemeru. Tvrdosť dreva potom určí sila, ktorú bolo potrebné vynaložiť na zatlačenie guľôčky.