V médiách sa opäť objavila kauza najväčšej "čiernej" stavby na Slovensku - honosného sídla podnikateľa Cyrila Talapku na pozemku ŽSR:

"Podnikateľ Cyril Talapka pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou pred súd. Železnice SR podávajú žalobu o vypratanie svojho pozemku, na ktorom si podnikateľ načierno postavil luxusný zámok. V Televíznych novinách o tom informovala TV Markíza. Rozhodnutie sudcu môže byť precedensom do budúcnosti. Podnikateľ Cyril Talapka mal zbúrať svoju haciendu do konca decembra 2010. Jeho sídlo je však stále neporušené. Pozemok bez zámku mal železniciam vrátiť 4. januára. Keďže tak neurobil, podnikateľ to bude musieť vysvetľovať pred súdom."

Toľko výber zo spravodajstva

 Skúsili sme sa však na vec pozrieť z právneho hľadiska, či ŽSR môžu byť úspešné podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti. Pri tomto rozbore samozrejme musíme vychádzať len z mediálne známych faktov (skutočnosť môže byť iná, cieľom článku je však len niekoľko poznámok k takýmto stavbám):

    * nájom pozemku pod stavbou skončil 31.12.2010
    * ŽSR podali na súd žalobu na vypratanie pozemku

Prečo podanie žaloby na vypratanie pozemku nebude mať za následok odstránenie stavby, ale zamietnutie žaloby?

V uvedenom prípade nejde zrejme o aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka („Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil...“), nakoľko vlastník stavby mal zrejme v nájomnej zmluve oprávnenie na stavbu, ktoré však skončením nájomnej zmluvy zaniklo (v zmysle judikatúry stačí, že na začiatku stavby toto právo existovalo, hoci neskôr zaniklo – tu sa myslí občianskoprávne právo, nie právo stavby podľa predpisov stavebného práva[1]).

Žalobou o vypratanie nehnuteľností je možné sa domáhať len vypratania hnuteľných vecí, umiestnených na nehnuteľnosti (pozemku) alebo v nej (byt, dom). Vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka na odstránenie stavby, nie vypratanie pozemku[2]. Žalobou o vypratanie nehnuteľnosti nie je možné dosiahnuť odstránenie stavby, nakoľko takýto súdny výrok by bol materiálne nevykonateľný (a teda exekúcia vedená na jeho základe by nemohla byť realizovateľná). Exekúciou vyprataním sa len odstránia hnuteľné veci z vypratávanej nehnuteľnosti (čo vyplýva aj z ustanovení § 182 a 183 Exekučného poriadku, ktoré hovoria o uložení odstránených vecí). Nehnuteľnosť však z pozemku nie je možné premiestniť inam. Tu je možné odstránenie stavby vykonať len exekúciou na uskutočnenie prác a výkonov (§ 191 Exekučného poriadku), t.j. vykonaním demolácie stavby.

Z uvedeného teda vyplýva, že hoci sa pri nelegálnych stavbách bežne operuje s pojmom „vypratanie pozemku“, je potrebné dôsledne odlišovať vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, nakoľko zle zvolený prostriedok ochrany subjektívnych práv bude mať za následok neúspech vo veci a zamietnutie žaloby.

Dodávame, že takéto problémy by mohlo v budúcnosti eliminovať opätovné zaradenie inštitútu superficies solo cedit (teda že vlastníkom stavby je vlastník pozemku pod ňou) a práva stavby, ktorý v našom právnom poriadku existoval až do r. 1950. Oddelenosť pozemkového vlastníctva a vlastníctva stavby bola totiž vo svojej podstate špecifikom československého socialistického zákonodarstva, ktoré tak vytvorilo právnu diskontinuitu v tejto oblasti. Právo stavby je už obsiahnuté aj v pripravovanom Legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka[3].

Autor : JUDr. Jakub Ulaher

Zdroj :www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora

[1]Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1997/2000. In: Soudní rozhledy 2/2001

[2]Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon 1396/96. In: Soudní rozhledy 9/1999

[3]Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka

Čítaj tiež : Zastavme čiernu výstavbu