Už je to nejaká doba, čo som sa po prvýkrát stretol s výrazom planned obsolescence - plánované zastarávanie. Výraz bol použitý po prvýkrát v Amerike v 50-tych rokoch a vyjadroval snahu mnohých spoločností umelo obmedzovať životnosť svojich výrobkov a nútiť tým konzumentov k väčšej a častejšej spotrebe. Typickým príkladom sú americké autá z 50-tych a 60-tych rokov, ktorých výrazne tvary a dizajn rýchlo vychádzali z módy a tým nevedomky nútili ľudí častejšie vymieňať autá (a podporovať tým americkú ekonomiku a vlastné zisky).

 

Ďalšou kategóriu je jednorázový spotrebný tovar, ktorý sa tiež po prvýkrát objavil v tomto období – jednorázovými žiletkami počínajúc a fotoaparátmi na jedno použitie končiac.

Chevrolet Impala, 1959

 

Sú dva všeobecne uznávané pohľady na túto problematiku.

Zástancovia tvrdia, že sa musí udržať miera zamestnanosti – zamestnanci fabrík, dizajnéri a odborníci na marketing musia mať čo robiť. Ekonomika musí rásť a to sa dá jedine zvyšovaním výroby a spotreby. To následne prináša výhody pre celú spoločnosť.

Odporcovia obviňujú spoločnosti z manipulácie s ľuďmi – ťahajú z ľudí peniaze za výrobky na jedno použitie a ekologickej nezodpovednosti, pretože produkty s nízkou životnosťou generujú viac odpadu a emisií pri výrobe.

Bez toho, aby som zastával jednu, alebo druhú stranu, skúsim tento problém preniesť do oblasti nábytkového a interiérového dizajnu.

 

Všetci sme sa stretli s letákmi a plagátmi propagujúcimi nábytok a bytové doplnky za neuveriteľne nízke ceny. Kuchyňa, sedačka, svietidlá, čokoľvek. Človek má pri takýchto cenách pocit, že sa staré dobré časy vrátili a všetko je zas o čosi lacnejšie. A má pravdu – podľa štatistického úradu SR každoročne stúpajú ceny o x percent s výnimkou niektorých odvetví. Jedným z týchto odvetví je nábytok a bytové doplnky, ktorých cena medziročne klesá (!!!). Ako je toto možné? Nech si každý odpovie sám, no o zvyšovaní kvality nábytku sa určite nikde nehovorí. Lacný nábytok je nekvalitný, má nízku životnosť a môže byť zdraviu škodlivý. Nehovorím pritom len o populárnych lacných nábytkoch z hypermarketov, ale aj o väčšine nábytkoch bežne dostupných v obchodoch. (na túto tému som čítal pekný článok – Reálna cena najlacnejšej kuchyne - http://www.dobremag.net/realna-cena-najlacnejsej-kuchyne/ )

 

A dostávame sa naspäť k plánovanému zastarávaniu. Z hľadiska dizajnu sa na súčasnom nábytku nedá veľmi čo zjednodušiť a tým pádom nemá čo zastarávať – hranatý korpus a dvierka. Skôr sa bavíme v tomto prípade o životnosti, preto sa mi ako vhodnejší vidí výraz plánované opotrebovanie. Keď si kúpite kuchyňu za 800 € tak nemôžete počítať, že vám vydrží 15 rokov – mám s tým vlastnú skúsenosť. To isté platí o sedačkách, matracoch, pracovných stoloch... o celom zariadení interiéru.

Výrobcovia to vedia a všetky výhody sú týmto na ich strane. Vedia, že keď sa má zákazník rozhodnúť – zvolí si lacnejšiu variantu. Vedia, že lacnejšia varianta im dlho nevydrží a budú onedlho nútení nakupovať znovu. Takže produkciou lacných výrobkov nemajú čo stratiť. Máme slobodný trh, takže na tomto nie je nič zlé s jediným malým dodatkom – ľudia musia vedieť, že keď si kupujú nábytok za nízku cenu, musia rátať s tým, že im dlho nevydrží a budú ho musieť čoskoro vymeniť. Pretože to nie je nábytok na aký boli zvyknutí v minulosti, ale jednorázový spotrebný tovar.

 

Ing. Juraj Karlík

 

Neopolis - interior design studio

www.neopolis.eu

Zobrazenia: 1208

Komentár


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing. Juraj Karlík o Február 28, 2011 na 19:29
:-) jj, stačí si zobrať akúkoľvek elektroniku - notebook alebo mobil. Výrobcom naplánovaná životnosť cca 2 roky - na takú dobu sa vzťahuje záruka a toľko zhruba vydrží baterka. Po uplynutí tejto doby je zariadenie technologicky a morálne zastaralé a náročný spotrebiteľ nebude viac do neho investovať a kúpi si nové zariadenie. Poznám len málo ľudí (v našom veku), čo majú ten istý mobil - nech bol akýkoľvek drahý alebo kvalitný viac než 3 roky... (samozrejme sú výnimky, narážam na princíp s ktorým výrobcovia počítajú)

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 28, 2011 na 19:17
Karlos, čo si písal to sú len nekvalitné veci ktoré majú dopredu determinovanú životnosť. Ale predpokladám že sú aj relatívne kvalitné produkty dopredu určenou životnosťou, však?...

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 27, 2011 na 22:23
..tak potom fakt zle... Ten (už vysmiaty) stôl nezvláda keď každý večer zaspíš nad klávesnicou :)...

ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Február 27, 2011 na 20:14
ten priehyb vznikol od opierania sa o stôl

PROJEKTANT
Komentár osoby Milan Olšavský o Február 27, 2011 na 18:04

Ja som si spravil stôl malou úpravou starej postele :-) tuhosť dosky je ideálna a pracovná plocha tiež 0,6 x 1,8 m  :-)

Tiež ma teší, že stará posteľ neskončila celá na smetisku ale len jej nožičky :-D

 


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 27, 2011 na 17:57
Maťo to čo ukážeš je rheológia. To znamená že dlhodobé statické zaťaženie trebárs police alebo stolovej dosky. (u Teba monitory tlačia na pílu :)). To dochádza nielen u lacných veľkoplošných materiálov ale aj pri masíve. Ja tvôj stôl typujem ten na nejakú voštinovú alebo jadrovú dosku. Problém samozrejme okrem nevhodného zvolenia materiálu je skôr nedostatočné konštrukčné riešenia písacieho stola. Keď som robil pre seba písací stôl ako stolovú dosku som zvolil 30mm hr kuchynskú dosku jadro DTD povrch HPL. 50kg grafický monitor robil tiež stolom svoje ale ten priehyb nebol taký okatý. Terajšiu stolovú dosku som dal dvojitý dýhovaný materiál (MDF hrúbka-38mm) + široký masívny náglejok dookola. Istota je istota...

ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Február 27, 2011 na 17:25

priehyb jedného stola  z IKEI po viac ako 2 rokoch :)


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 27, 2011 na 16:38
Plánovanému opotrebovaniu interiérovým prvkom by som pridal ešte jeden fenomén, (ktorý by mu mohol byť aj jeho súrodenec) a to je Aktuálny módny trend. Kde sú tie farebné geometrické tvary, (zelené, modré, ružové) ktoré na nás usmievali v každej banke alebo nábytku '90 rokoch. Prírodný dub vystriedala, čerešňa, wenge, neskôr bielený dub, v posledných rokoch vo vysokoleštených kuchynských dvierkách hľadí na mňa vlastný obraz v každom kuchynskom štúdiu. Už druhý rok snažia nám taliani predať čierne krištáľové lustre. A mohol by som pokračovať ďalej. Som idealista preto si myslím že keď sa dizajn projektuje alebo vyrobí, správny postoj a heslo malo by byť na večné veky. :)...

PROJEKTANT
Komentár osoby Milan Olšavský o Február 27, 2011 na 14:10

Kto to povedal, že " nie som taký bohatý aby som si mohol dovoliť kupovať lacné veci "

Pamätám sa ako nám rodičia  zariadili detskú izbu nábytkom , nebol z poctivého dreva ale celkom sa podobal :-) Nábytku sme s bratom  dali poriadne zabrať za tých cca 18 rokov. Keď som sa sťahoval do KE zobral som si pár poličiek z domu a kúpil v KIKE jednu skriňu. Po roku tá KIKAcka skriňa vyzerá opotrebovanejšie ako police, ktoré som si priniesol z domu :-(

Ale nevadí, veď stála málinko a bola vo výpredaji :-(

© 2024  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby