Prieskum bol vykonaný v auguste 2009. Cieľom prieskumu bolo zistiť príčiny zavlhnutia a stav vlhkosti muriva suterénu a príčiny vlhnutia muriva budovy kaštieľa. Klasicistický kaštieľ BUZINKA (pozri fotoalbum) sa nachádza v Šaci. Budova bola postavená v poslednej tretine 18. Storočia, odvtedy bola viackrát obnovovaná. Súčasne s prieskumom vlhkosti sa zisťoval druh muriva suterénu, geologický profil zeminy obklopujúcej budovu a hladina podzemnej vody. Pri prieskume bolo vykonaných sedem kopaných sond.

Na obrázku sú tieto sondy označené ako S1 až S7. V zemine sa našlo veľa stavebného materiálu, konštrukcie suterénu nemali žiadnu funkčnú hydroizolačnú sústavu. Voda a vlhkosť sa v takýchto podmienkach ľahko dostala k suterénnemu murivu, ktoré následne vlhlo. K zvýšeniu vlhkosti prispelo aj vytvorenie asfaltovej plochy pre parkovisko z východnej strany, kde sa voda akumuluje a tlačí k murivu. Taktiež postupné zvyšovanie nivelety terénu v okolí kaštieľa zapríčinilo zhoršenie hydro-fyzikálnych podmienok celej stavby. Odber vzoriek sa uskutočnil vo výške 0,5m; 1,0m a 1,5 m meranej od podlahy suterénu. Vzorky boli odobraté dutým vrtákom a uložené do sklenených uzatvárateľných a označených nádob (najčastejšie sa odoberajú vzorky hmotnosti 50 - 200g). Pri odbere sa ukázalo že murivo bolo zhotovené ako zmiešané v nad základovej časti. Fragmenty muriva pre zistenie objemovej vlhkosti boli odobraté vždy z tehlovej časti, kvôli objektívnosti výsledkov. Pre meranie bola použitá klasická – hmotnostná metóda zisťovania vlhkosti muriva (pozri tiež klasifikáciu vlhkosti) . Vzorky boli označené a následne odvážené na elektronickej váhe s presnosťou 0,1 g, potom sa sušili pri teplote 105 – 110 °C až do ustálenia hmotnosti. Následne sme vypočítali hmotnostnú vlhkosť Wh každej vzorky, kde sme zohľadnili spôsob odberu vzorky. Pri odbere vzorky vrtákom dochádza k treniu a čiastočnému vysušeniu vzorky (pri vlhkosti vzorky 15 % je chyba +1%)

Vypočítané hodnoty hmotnostnej vlhkosti sondy S1 :

krivky hmotnostnej vlhkosti muriva v závislosti od miesta odberu :

Vlhkosť sa úmerne s výškou od podlahy znižuje tak na vonkajšej ako aj na vnútornej strane muriva.Z vyhotovených sond vyplynulo, že najnižšia okrajová hodnota hmotnostnej vlhkosti je pri sonde S6 a to 5 %. Pri návrhu sanácie sa neskôr vychádzalo z tejto hodnoty pri ktorej sa nevyskytovali na murive žiadne poruchy zapríčinené vlhkosťou a to tak, že navrhované riešenie v konečnom dôsledku zabezpečí zníženie vlhkosti pod túto hodnotu.

Schéma pôdorysu s vyznačenými miestami odberu vzoriek :

Nakoľko pri prieskume na stredných múroch a na vnútorných priečkach nebola pozorovaná žiadna zvýšená vlhkosť boli vykonané len kontrolné sondy. Ani jedna vzorka odobratá z týchto sond nemala väčšiu vlhkosť ako 3,0%. Prieskum teda preukázal, že do muriva v suteréne sa dostáva voda a vlhkosť po celej výške zapustenej časti budovy, ale taktiež základovou škárou.

Vyhodnotenie prieskumu :

• Zvýšená až vysoká vlhkosť siaha do výšky 0,5 – 1,2 m nad upraveným terénom
• Hmotnostná vlhkosť muriva v suteréne bola zistená od 5 do 25%
• Porometrická skúška - nebola prevedená
• Obsah solí – nezistený
• PH muriva je väčšie ako 6
• Neboli zistené bludné prúdy v okolí stavby
• Podzemná voda 0,8m pod podlahou suterénu, nie je agresívna
• Nebola zistená biologická aktivita v interiéri
• Na severnej fasáde sa nachádzajú lišajníky
• Nebola zistená havária kanalizačných a vodovodných rozvodov pri ani priamo v objekte